Vypúšťanie rakiet, teda ich modelov, môže byť zaujímavá zábava. Impozantný štart sprevádzaný ostrým svistom motora, sledovanie dostupu do výšky a čakanie na pristátie rakety. Tak to aspoň poznajú raketoví modelári. Tí vedia, čo a ako a čo si môžu dovoliť. No laik môže spôsobiť katastrofu.

Klasická modelárska raketa je konštruovaná na opakované štarty, preto je vybavená padákom alebo brzdiacou stuhou. Tá zaistí, že raketa do dohorení raketového motora nepadá z veľkej výšky voľným pádom ale pomalou rýchlosťou. Nikomu neublíži a za ten čas vychladne motor, aby po dopade na zem nič nepodpálil. A modelár má čas sledovať, kam raketa dopadne a má čas sa k nej dostať. Lebo všetko sa to deje na veľkej ploche, najčastejšie lúke, bezpečne ďaleko od obydlí a lesov.

No keď som počul charakteristický svist v záhrade a medzi stromami videl stopu dymu z motora, oblial ma pot. Uprostred horúceho a suchého leta, pri chlievoch aj rodinných domoch. A onedlho som pri vlastnej terase našiel obhorený zvyšok motora a v záhone zvyšok jednorazovej rakety, pravdepodobnej čínskej výroby, šesť rokov po dobe použiteľnosti, teda s rizikom explózie motora pri zapálení zápalnice (zápalkou, zapaľovačom…).

Štart akejkoľvek rakety medzi stromami znamená, že po výlete nad koruny, teda presne v momente poklesu ťahu motora po štartovacom impulze, sa do rakety oprie vietor, o ktorom „modelár“ dole medzi stromami nemá ani tušenie, akú má silu a smer. A samozrejme z kolmého smeru nahor sa zrazu stane vodorovný let smer… kam vlastne?

Podľa miesta nájdených trosiek a poznaného miesta štartu to smerovalo na stodolu a dom oného „modelára“. Mierna odchýlka spôsobila nájdenie predmetu doličného na našom pozemku. Bolo by mi ľúto jeho zhorenej dielne?