Nemusíte sa báť nijakého obskúrneho pojmu či nebodaj prasačinky. Škoda, že už len málo ľudí pozná tento pojem a vie, čo znamená. A mne sa odteraz k nemu viaže aj milý príbeh. Ale poďme pekne po poriadku. Začneme mojimi narodeninami na výške. Že to spolu nesúvisí?

Býval som na internáte na opačnom konci republiky a rodičia mi namiesto obvyklej apanáže na internát a stravné lístky poslali aj päťstovku navyše. V korunách vtedajších samozrejme, hoci aj na vtedajšiu dobu to bol dosť veľký peniaz. Týždeň to trvalo zarobiť, no ušetriť v domácnosti oveľa viac. Otec mi do telefónu povedal, že si mám „vyhodiť z kopýtka“, keď už som ten dospelý. Keď sme o mesiac znovu spolu s rodičmi telefonovali (volali sme si na tú dobu často, povedzme, že sme mali nejaké spojárske konexie 😉 a teda takmer nič to nestálo), oznámil som im, že som si zašiel do neďalekej NDR vlakom za osem korún kúpiť svoj prvý fotoaparát na kinofilm, Beirette SL 100. Otec sa iba zasmial a povedal, že vedel, že to tak nejak dopadne, že nijaká ožieračka nebude. Ale to bola jeho vina. Ako chlapca ma zoznámil so svojím kolegom, amatérskym fotografom, u ktorého som strávil niekoľko nocí v kúpeľni premenenej na fotokomoru. A odvtedy ma fotografovanie nepustilo.

Po návrate zo štúdií som ďalej fotil na čiernobiely kinofilm, sám si v „tanku“ vyvolával filmy a potom si z nich dával robiť fotky v „labe“. Neskôr som sa v zamestnaní dostal na pozíciu, kde fotografovanie bolo súčasťou práce a plne vybavená fotokomora patrila k tomu. Zaobstaral som si svoje vlastné chemikálie aj papiere a po práci pre prácu som si exponoval a vyvolával aj svoje vlastné fotky. Medzitým som ale už fotil na skutočný fotoaparát na kinofilm, ako inak, Vianočný darček od otca. A z pasie som si postavil papierový fotoaparát na kinofilm Dirkon a vyskúšal som si aj svoju „Camera obscura“ z plechovice od nitrocelulózovej farby, kde sa exponovalo priamo na fotopapier.

Pri upratovaní nedávno kúpeného staršieho domu bolo v ňom kopa vecí, hodná zberného dvora. Ale aj vecí, ktoré si zaslúžia ďalší život u niekoho, kto ich vie používať a oceniť. A tak na bazoši sa objavila aj ponuka na predaj tanku na dva kinofilmy, prípadne na jeden 6 cm zvitok. A jedného dňa sa ozval záujemca, dohodli sme si miesto a termín stretnutia.

Medzi rečou prehodil, že syn robí v škole projekt Camera obscura a potrebuje si vyvolávať filmy z tej drevenej bedničky, tak preto zháňal tank, vývojnicu na kinofilm. Povedal som mu o mojej plechovkovej obscure na papier a zjavne ho potešilo, že niekto vie, čo to je a má s tým dokonca skúsenosti. A mňa potešilo, že zánovná vývojnica na film bude zaiste v dobrých rukách. A možno z chlapca raz bude naozajstný fotograf, ktorý vie čosi o filmoch, papieroch, svetle aj ohniskových vzdialenostiach a nebude len bezducho cvakať mobilom, ktorý všetko urobí za „autora“ fotografie, stačí keď vie prístroj namieriť. Lebo ako povedal Ibrahim Maiga, ak nám raz vypnú elektrinu, tak sme v peknej…