Niekto má v tom jasno, škodcov treba zlikvidovať. Lenže jednoduché otázky nemávajú jednoduché odpovede. A nesprávne otázky nemávajú správne odpovede. Pretože otázka by nemala znieť „Striekať vošky?“ ale „Ako likvidovať vošky“. Pretože chemický postrek na hmyz je len jednou z mnohých možností, ako docieliť zdravie svojich drevín a udržať populáciou škodcov pod hranicou únosnosti.
Vošky sú cicavý hmyz, ktorý sa objavuje na jar a vo vlhku a s obľubou napáda najmladšie a najšťavnatejšie výhony nie len ovocných kríkov a stromov a vysáva z nich šťavu plnú cukrov, vznikajúcich v listoch fotosyntézou. Listy sú skrútené, ako sú poškodzované voškami a konáriky doslova čierne pod záľahou tiel týchto malých škodcov.

V prírode za bežných okolností funguje rovnováha medzi „dobrom a zlom“, aj keď ťažko objektívne povedať, čo je dobro a čo je zlo z hľadiska prírody. Zo sebeckého pohľadu človeka je „dobro“ to, čo mu dáva obživu, prípadne peniaze predajom získanej obživy a „zlo“ je to, čo sa mu snaží zabrániť, aby sa dobre najedol alebo aby dobre zarobil. Takže „dobro“ je pestované ovocie a zelenia a „zlo“ sú škodcovia. A monokultúrne pestovanie obživy je porušením rovnováhy v prírode. A nástup škodcov vo väčšom rozsahu je len obnovenie rovnováhy. Lenže človek z rovnováhy horko ťažko vyžije, no nezarobí. A tak vychyľuje nastolenú rovnováhu opäť vo svoj prospech, aby si udržal príjem z produkcie. A škodcov likviduje.
Najradšej definitívne, efektívne a čo najlacnejšie aj najrýchlejšie. To všetko mu sľubuje chemický postrek. Insekticíd zabije všetok hmyz. Zdôrazňujem všetok bez rozdielu, ktorý sa nachádza v dosahu postrekovača. Teda aj predátorov vošiek, ktorými príroda sa snaží opäť nastoliť rovnováhu, keď po priveľa potravy sa objavilo priveľa konzumentov. A všetko by bolo v poriadku, nebyť človeka a jeho často obmedzeného pohľadu na svet a sebeckosť a chamtivosť. Takže postrek proti voškám zlikviduje aj ucholaky či lienky, prípadne ich larvy, ktoré sú pripravené do boja za naše potraviny, len keby sme im doprali trochu času…
Zlikvidovať škodcov aj bojovníkov proti nim by nemuselo byť úplne zlé, keby. Keby sa škodcovia nemnožili výrazne rýchlejšie a vo väčšom množstve, ako ich predátori. Keby sa mesiac po prvom postreku neobjavili nové vošky, ale nie nové lienky. A tak prvý jarný postrek proti voškám vám zaistí, že budete striekať až do jesene. Lebo na boj proti voškám ostanete sami, spolubojovníkov ste vyradili z ďalšieho boja zbraňou hromadného ničenia, spolu s vaničkou ste vyliali aj dieťa.
Ako na vošky citlivo k okoliu
Keď si pripravíte výluh z pŕhľavy, ktorý stojí 24 hodín a precedíte ho do postrekovača, voškám sa to páčiť nebude, no iný hmyz to výrazne neovplyvní. Tiež môžete ostrihať najviac napadnuté vetvičky voškami a tie spáliť, čím zabránite ďalšiemu rozširovaniu vošiek a zmiernite tlak na stromy. Popol dajte okolo priesad zeleniny, zmiernite atak slizniakov. A ak napadnutie voškami nie je príliš veľké, naordinujte si trpezlivosť, do desať až štrnásť dní máte na drevinách „inváziu“ lariev lienok, ktoré si každý deň dajú porciu štyridsiatich vošiek každá. Nebude trvať dlho a konce halúzok vašich stromov a kríkov sa opäť sviežo zazelenajú a dreviny po prvotnej invázii škodcov znova začnú rásť a obnovovať sa do krásy.
A peniaze za zbytočný postrek vám ostanú vo vrecku, navyše sa nemusíte zaoberať myšlienkou, koľko škodlivej chémie sa dostane do ovocia pre vaše deti a akou alergiou by zase mohli trpieť.
Pridať komentár