V jednom staršom karavane nám začali vŕzgať postele. Nepríjemný zvuk, keď sa v noci otáčate na druhý bok, vyrušuje, keď chcete ráno vstať zavčas a privítať svitanie a pritom polovičke by ste dopriali ešte trochu lenošenia v posteli. Nič, s čím by si domáci kutil neporadil.

Stačí vedieť, ako veci fungujú a odtiaľ je len krôčik k ich oprave. V našom prípade boli postele vybavené oceľovými roštami s drevenými pomocnými lamelami. Spí sa nám na nich dobre, keďže na rošte je molitan a na ňom ešte pomerne kvalitný matrac. Len ten zvuk…

Zdrojom nepríjemného vŕzgavého zvuku bolo spojenie „kov na kov“ v mieste uchytenia oceľového háčika do oceľového rámu. Pri sadaní na posteľ alebo otáčaní sa počas spánku sa pružinová časť v strede prehýba a tým sa mierne pootáča háčikový záves v plechovom ráme. A železo na železo na sucho vŕzga.

Stačilo v mieste spoja háčika s rámom kvapnúť vždy po jednej kvapke akéhokoľvek oleja, ktorý používate na mazanie pántov či kolesa na fúriku. V mojom prípade používam ako olejničku prázdnu nádobku od farby na vlasy mojej polovičky, ktorá by inak skončila v separovanom zbere a originál olejničku by som potom musel kupovať… A ako olej zvyšok z plastovej fľaše oleja do motora nášho auta, škoda to vyhodiť.

Rozhodne nepoužívajte na takéto mazanie olej v spreji. Zbytočne by sa rozstrekol po veľkej ploche, zamastil by podkladový molitan a neskôr by sa naň lepil prach. Jedna malá kvapka z olejničky vyzlína na potrebné miesto, namastí, čo je treba a pritom nikam nestečie a nič nezašpiní.

Naše postele už sú zase tiché, pokojne sa môžem kedykoľvek prevaliť alebo skôr vstať bez toho, že by som vyrušoval spiacu polovičku. A pritom stačilo tak málo. Vedieť ako veci fungujú, venovať tomu desať minút času a použiť materiál, ktorý by väčšina ľudí vyhodila ako nepotrebný odpad. Pretože kto šetrí, má za tri.