Ako jeden z kľúčových parametrov digitálnych fotoaparátov sa udáva počet pixelov snímača. Teda na koľko obrazových bodov je rozdelený celý obrazec. Táto hodnota je zároveň ukazovateľom, aký kvalitný výtlačok a do akej veľkosti vieme z fotky urobiť. Zákazníci sa mylne domnievajú, že je to zároveň ukazovateľ kvality výslednej fotografie. A preto sa každý rok objavujú digitálne fotoaparáty s väčším počtom pixelov. Presne v duchu hesla „čím viac pixelov, tým lepší foťák“. Ale je to skutočne tak?

Bez ohľadu na počet pixelov snímača digitálneho fotoaparátu, pre posúdenie kvality fotky je rozhodujúce, aký kvalitný je prvok, na ktorom si fotografiu prezeráte. Najmenej vhodné je prezentovať svoje fotografie na LCD vo fotoaparáte. Tie sú tak malé, že detaily nevyniknú a aj celok je zobrazený tak malý, že to hádam ani nestojí za to. Digitálne snímky by sa mali prezentovať na väčšej ploche, tablet je naozaj minimálna plocha, lepší je počítačový monitor a ak máte k dispozícii 22 palcový LCD panel, aj tak je väčšina fotografií na nich zmenšená. A teda mnoho detailov je skreslených, komprimovaných, vynechaných.

Čo sa takmer nikde neuvádza, v žiadnych marketingových materiáloch, je skutočná veľkosť snímača. Pretože na kvalitu výslednej fotografie má rozhodujúci význam. Ak je totiž snímač malý a malý je aj počet pixelov, ich hustota na čipe je nízka. Ak na rovnakom čipe bude umiestnených päťkrát viac pixelov, musia byť menšie, či skôr hustejšie. A práve malá vzdialenosť snímacích bodov od seba spôsobuje elektrické „rušenie“, ktoré sa na fotke ukáže ako šum. Viditeľný najmä pri plnom zobrazení 1:1. Avšak pri komprimovaní na veľkosť, či skôr malosť, bežných zobrazovacích zariadení, sa šum „stratí“. Nie je viditeľný. Ale stále tam existuje.

Preto každoročný zvyšovanie počtu pixelov bez zväčšovania plochy snímača je len marketingový trik výrobcov, ako každý rok ponúkať nové a „kvalitnejšie“ digitálne fotoaparáty. Nie je bez zaujímavosti, že staršie digitály so snímačom 3,2 Mpix dokážu aj dnes vyrobiť technicky kvalitnejšiu fotografiu, ako dnešné 16 Mpix digitály. Len sú možno pomalšie. A rozhodujúcu úlohu pre kvalitu výslednej snímky hrá aj použitá optika, kvalita šošoviek a clona.

Ak berieme do úvahy spotrebnú triedu kompaktných digitálnych fotoaparátov, úplne by stačili spomínané 3,2 megapixelové snímače. Z väčšieho snímača síce vieme neskôr v počítači vytvoriť menší výrez zaujímavého stredu fotky a tým tak „nahradiť“ chýbajúci zoom foťáku, a nezabúdajte, že stále väčšie a väčšie snímače produkujú stále väčšie a väčšie fotky, preto potrebujete stále väčšie pamäťové karty a stále viac miesta na počítačovom disku, kam si fotky z digitálu ukladáte.

Preto používať dnes moderné 16 Mpix snímače v digitáloch nie je nevyhnutné, kľudne si kúpte fotoaparát s „len“ 12 Mpix alebo aj 8 Mpix. Tento údaj totiž nie je ten hlavný, ktorý určuje kvalitu prístroja a jediný, podľa ktorého by ste sa mali rozhodovať. A ak máte doma síce starší, ale stále plne funkčný digitálny fotoaparát a ste spokojný s fotkami, ktoré produkuje, nemusíte kupovať nový fotoaparát len preto, že sú na trhu a majú viac megapixelov. Pre kvalitu fotky je totiž viac určujúca vaša schopnosť vidieť svet okolo seba v hľadáčiku, prípadne vedieť nastaviť parametre fotoaparátu pred expozíciou, ako čip s veľkým množstvom snímacích bodov.