Zima je krásne obdobie, ale zasnežené lúky a mrazivé cencúle môžeme obdivovať len spoza okna vykúreného bytu. Alebo auta. Horšie je, keď je auto pod nánosom snehu a námrazy a nechce naštartovať. Čo v takom prípade robiť, aby sme uviedli motor do prevádzky a nepoškodili pritom jeho dôležité súčasti? A ktoré postupy sú pre naše zamrznuté auto nebezpečné?

Nízke teploty vzduchu spôsobujú zníženie využiteľnej kapacity autobatérie, ktorej energiu potrebujeme na roztočenia štartéra a pri benzínových motoroch aj pre zapaľovacie sviečky a ich obvody, aby ich iskra zapálila zmes vo valcoch. Studený motor a olej v ňom kladú v zimných mesiacoch vyšší odpor štartéru, motor sa točí pomalšie a štartér dokáže motorom točiť kratšiu dobu. Zvýšený odpor znamená aj nižšie napätie na autobatérii a to môže mať vplyv na menšiu silu iskry na sviečkach. A ak motor nechce naštartovať, dlhým alebo častým spúšťaním štartéra jej kapacitu a následne aj napätie výrazne znižujeme. Čím je motor starší alebo v horšom technickom stave, tým väčšie problémy môžeme za mrazivých dní očakávať.

Pri štartovaní za mrazu si pomôžeme malým trikom. Po otvorení auta rozsvieťte na pol minúty tlmené svetlá. Prechodom elektrického prúdu cez autobatériu sa mierne zvýši teplota elektrolytu a teplejšia batéria nám dokáže odovzdať vyššiu kapacitu. Takže po polminúte zhasnite svetlá, počkajte pár sekúnd, kým napätie na svorkách mierne stúpne a potom skúste naštartovať. Ak sa vám to nepodarí, nechajte akumulátor asi minútku oddýchnuť a znovu skúste naštartovať.

Ak máte naftový motor, ten sa musí zohriať pomocou žhavičov. Oplatí sa otočiť kľúčom do zapaľovacej polohy a po zhasnutí kontrolky žhavenia (po cca 10 sekundách) opäť zapaľovanie kľúčom vypnúť. Opätovne otočke kľúčom do zapaľovacej polohy a po zhasnutí žeravenie teraz už skúste naštartovať. Žhavenie dvakrát za sebou výrazne pomôže zmesi vo valcoch naštartovať motor.

Ak motor naštartuje, v žiadnom prípade nepridávate „plyn“ a nedávajte vysoké otáčky. V studenom motore je aj studený olej a ten sa ťažšie rozvádza po motore a chod na sucho čo len na pár sekúnd výrazne skráti životnosť motora. Nechajte motor bežať na voľnobežné otáčky, postupne sa olej zohreje a dostane skutočne na všetky trecie plochy motora.

Ak sa vám motor nepodarí naštartovať, nevyberajte z kufra ťažné lano a nepokúšajte sa auto za pomoci suseda či známeho roztiahnuť alebo roztláčať dolu kopcom. To sme si mohli dovoliť na socialistických autách typu Š 120 alebo Lada. Nové motory sú na takéto zaobchádzanie citlivé a ľahko môže pri takomto násilnom postupe preskočiť rozvodový remeň motora a spôsobíme si škodu na ventilových rozvodoch, ktorej oprava býva veľmi drahá.

Čo by ste ale v zime v kufri auta rozhodne mali mať, sú štartovacie káble. na trhu dostať rôzne druhy, ale tie najlacnejšie majú tenké káble, čo znamená veľký odpor a teda zhoršený prenos energie. Oplatí sa priplatiť si pár eur za hrubšie a kvalitnejšie.

Pomocou štartovacích káblov prepojíme akumulátor nášho neposlušného auta s akumulátorom iného, ktorého motor beží. Autá postavíme vedľa seba tak, aby medzi akumulátormi bola čo najmenšia vzdialenosť a dočiahli nám káble. Postupujte pri ich prepojovaní veľmi opatrne!

Za prvé, pomocné auto musí mať naštartovaný motor. Vtedy je jeho akumulátor dobíjaný alternátorom a po pripojení na štrajkujúce auto neklesne na jeho svorkách napätie.

Za druhé, nikdy nemanipulujte s obidvomi káblami naraz, hrozí elektrický skrat a požiar.

Za tretie, najskôr prepojte červeným káblom kladné póly obidvoch áut.

Za štvrté, čierny kábel najprv pripojte na záporný pól pomocného auta a potom na ktorúkoľvek železnú časť karosérie štartovaného auta, ale nie na záporný pól batérie. Je totiž veľký predpoklad, že batéria neposlušného auta je už veľmi vybitá, pri vybíjaní sa môže do vzduchu dostať elektrolyt a tento plyn pri kontakte s elektrickou iskrou (môže sa objaviť po pripojení kábla na pól batérie) môže byť nebezpečný. Rovnako tak hlboko vybitá batéria po privedení prúdu môže v krajom prípade explodovať (vplyvom prudkej deformácie elektród v nej).

Pri veľmi vybitej batérii sa začne táto okamžite nabíjať z pomocného auta, to môže byť sprevádzané prudkým poklesom otáčiek na malú chvíľu. Čím väčší je rozdiel objemov a výkonov štartovacieho a štartovaného auta, tým je to viac badateľné. Mierne pridanie plynu do cca 1000 otáčiek za minútu pomôže tento skok minimalizovať.

Za piate, vodič pomocného štartovacieho auta by mal pridať plyn taka, aby motor mal cca 2000-2500 otáčiek
za minútu, teda k dispozícii plný výkon alternátora. Potom môže vodič štartovaného auta pokúsiť sa štartovať svoj motor. Keďže má k dispozícii nie len batériu, ale aj alternátor pomocného auta ako zdroj prúdu pri plnom napätí, je veľký predpoklad, že pri vyšších otáčkach štartéra sa motor rozbehne.

Po úspešnom naštartovaní najprv odpojte čierny kábel zo štartovaného auta, potom zo štartovacieho. Až potom uvoľnite červený kábel zo štartovaného a napokon aj štartovacieho auta. Káble odložte, poďakujete sa za pomoc a motor nezastavujte, nechajte ho na voľnobeh pomaly bežať. Nie len, že sa rovnomerne zohreje vrátane všetkých prevádzkových náplní, ale aj sa dobije váš akumulátor, ktorý predchádzajúcim neúspešným štartovaním bol úplne vyčerpaný.

Ak sa problémy so štartovaním opakujú často a nepomáha dobíjanie akumulátora nabíjačkou ani dlhou jazdou (cca 100 kilometrov), je najvyšší čas vymeniť štartovací akumulátor za nový. Nie vždy nájdete ochotného vodiča pomôcť vám so štartovaním káblami.