Šetrič obrazovky je funkcia operačného systému, ktorá má za úlohu, ako už názov napovedá, šetriť obrazovku. Aspoň teda to tak bolo na začiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy počítače pracovali s veľkými „škatuľovými“ monitormi s katódovou trubicou. Ako šetrič teda funguje a šetrí skutočne?

V starých typoch monitorov sa obraz vykresľoval elektrickým lúčom, vystreľovaným proti tienidlu obrazovky, ktorý bol vychyľovaný do strán a do riadkov, čím postupne kreslil niekoľkokrát za sekundu výsledný obraz. Tienidlá boli náchylné blednúť, ak sa na jedno a to isté miesto kreslil rovnaký obraz. Typické to bolo v dvoch prípadoch. Keď sa na výstavách na obrazovke premietal jeden obraz po dobu niekoľkých dní. Alebo v účtovných kanceláriách (v tom čase sa osobné počítače využívali najviac na účtovníctvo) boli isté časti obrazovky nemenné bez ohľadu na práve spracovávanú agendu. A v prípade obedňajšej prestávky alebo práce s papierovými dokladmi svietil stále rovnaký obraz dlhú dobu…

Výsledkom boli „vypálené“ miesta na obrazovke. Teda aj po vypnutí počítača bolo na monitore vidieť nakreslený obraz používaného programu. Vtedy niekto prišiel s nápadom po nastavenom čase nečinnosti s počítačom začať premietať na obrazovke náhodné obrázky, krivky, texty. To malo zabrániť nerovnomernému opotrebeniu tienidla monitora a tým jeho miestne poškodenie.

V tom čase ľudia o Windows ani nechyrovali, spoločnosť Microsoft predávala jednoduchý operačný systém s názvom MS DOS, podobné systémy ponúkali aj iné firmy. Šetriče obrazovky boli najprv súčasťou jednotlivých programov, až neskôr sa stali súčasťou samotného operačného systému. Princíp však ostal stále rovnaký.

V šetriči sa nastaví najskôr čas (väčšinou v minútach), ak po túto dobu nie je zaznamená činnosť na klávesnici alebo pohyb myši, spustí sa sekvencia zobrazovania náhodných obrazcov z preddefinovanej sústavy alebo zvoleného textu, ktorý sa vypisuje na náhodných pozíciách. Alebo sa vykresľujú rôzne obrazce, krivky, potrubia. Prípadne je možné nechať zobrazovať prezentáciu z fotografií na disku v definovanom adresári. Toto je zvlášť výhodné v dnešnej dobe digitálnych fotografií, kedy ich máme tisíce, ale nemáme čas si ich prezerať. Tak nám ich šetrič zobrazuje, keď nepracujeme.

Dnes v dobách LCD panelov pre monitory alebo notebooky už nehrozí „vypálenie“ statického obrazu do matnice, pretože obrazovky pracujú na inom princípe, ako staré CRT monitory. Šetrič obrazovky je skôr zábavnou funkciou na rozptýlenie. Prípadne obsahuje funkciu zamknutia obrazovky, kedy pre aktivovanie prístupu k počítaču musíme zadať svoje prihlasovacie heslo. To znemožňuje zneužitie počítača kolegami v práci.

Samotné vykresľovanie obrazcov alebo fotografií je celkom energeticky náročnou operáciou. Šetrič obrazovky tak rozhodne nešetrí elektrickú energiu a dnes už ani obrazovku počítača.