Veľmi príjemnou a obľúbenou zábavou je zberateľstvo. Je možné zbierať všeličo. Zberatelia posadnutí vášňou dokážu o svojom koníčku hovoriť dlhé hodiny. Poďme sa pozrieť hlbšie do histórie do počiatkov dvoch zberateľských artefaktov – pohľadníc a známok.
 

Korešpondenčný lístok je prvý

Ak zbierate pohľadnice, možno vás zaujme malé okienko do ich histórie. Ich predchodcom sa stal korešpondenčný lístok. Prvýkrát sa objaví v roku 1869 ako kartička, ktorá má pre kratšie oznámenie nahradiť list. Jednoduchý spôsob vypĺňania, odosielania a odovzdávania spôsobí, že popísaná kartička oslávi v rakúskej monarchii úspech. V prvom desaťročí jej existencie sa na strane s adresou postupne objavujú malá a neskôr aj o niečo väčšia prítlač. Sú vyvedené v horšej tlačovej kvalite a zatiaľ stále jednofarebné. Po roku 1880 už sa ale prítlače sťahujú na stranu určenú pre oznámenia a sú stále väčšie a väčšie. Práve tie totiž adresáta potešia a zaujmú. Z jednofarebných sa čoskoro stávajú pestrejšie viacfarebné.

Obrázok si získava svoje miesto

Konečne v období rokov 1890-1895 už sa prítlače definitívne usídlia na strane pre oznámenie a doslova hýria farbami. Zmestí sa sem už len krátka textová správa, ale to nikomu nevadí. Teraz začína zlatý vek pohľadníc, po ktorých sa všetci môžu utĺcť. V čase okolo roku 1905 už majú pohľadnicové kartičky svoju dnešnú praktickú podobu a elegantnú podobu. Na jednej strane je obrázok, na druhej potom jedna polovica venovaná adrese, druhá polovica určená k oznámeniu. Pohľadnice sa začínajú zbierať, pritom zbierky môžu byť rôznorodé . Napríklad mestá, pamiatky, príroda… Dnes sa dajú cenné úlovky z prvých čias pohľadníc zohnať napríklad na internetových aukciách a pátranie po nich sa stáva skutočným dobrodružstvom. Sú o to zaujímavejšie, že dnes bohužiaľ posielanie pohľadníc upadá v súvislosti s posielaním fotografií z inteligentných telefónov pomocou MMS. Ľudia tak prestávajú mať chuť posielať svojim blízkym pozdravy z dovolenky, keď stačí jedným kliknutím odoslať foto telefónom.

Chce jednotnú cenu za list

Ďalším príjemným objektom zberateľov sú známky. Prvé z nich sa objavujú už v 1. polovici 19. storočia. S najstaršími návrhmi sa objavuje v roku 1837 už Slovinec Lovrenc Košir, avšak v rakúskej monarchii s nimi bohužiaľ neuspeje. Šťastie nemá v rovnakom roku ani ďalší z navrhovateľov, tentoraz pre zmenu Brit James Chalmers. Až do tretice všetkého dobrého nápad zaujme. Brit Rowland Hill, neskorší generálny poštmajster, vtedy začne presadzovať poštovú reformu. V článku Postal Reform: Its Importance and Practibility roku 1837 opisuje spôsob, ako so známkami pracovať a na čo by mali vlastne v poštovom styku slúžiť. Chce, aby za doručenie zásielky platil jej odosielateľ a nie príjemca. Dovtedy sa totiž často stávalo, že príjemca neprevzal zásielku kvôli tomu, že bola príliš drahá a on za ňu preto odmietal platiť. Preto tiež Hill navrhuje, aby za list bola stanovená jednotná cena v celej krajine.

Obálky sa neujmú, známky áno

Hill zdôvodňoval tento krok tým, že sa vďaka tomu znížia náklady za štátnu správu. Nebude sa teraz účtovať na základe vzdialenosti. Tým sa tiež zníži administratíva, pretože kvôli individuálnemu účtovaniu musela mať každá zásielka svoje záznamy v Kráľovskej pošte. Hillove návrhy nakoniec v roku 1839 schváli britský parlament a už o rok neskôr sa objavujú dva druhy predplatných obálok na jednu a dve penny. Tie sa však neujmú. Úspech slávi ešte len prvá skutočná známka Penny Black čiernej farby, ktorá sa rýchlo rozširuje. Obsahuje portrét britskej kráľovnej Viktórie z profilu. Prvýkrát ju niekto použije už druhý deň, hneď 2. mája, aj keď fakticky má novinka platiť až od 6. mája. Hneď po nej dôjde k vydaniu ďalšie známky v modrej farbe a hodnote dvoch pencí. Nadšencov, ktorí odlepovali známky z pohľadníc a listov, stále pribúdalo a rodili sa prvé zbierky. Dnes je filatelia populárnym odborom, na internete nájdete množstvo filatelistických fanúšikov a poradní.