Tento kvet je medzi ženami obľúbený najmä pre sýtočervenú farbu svojich kvetov. Často je pestovaná ako izbová kvetina, v mnohých rodinách ju majú na balkóne. My ju pestujeme na záhrade, kde robila naozaj veľkú parádu. S koncom teplých dní sme však sundavilu presťahovali.

Sandevilla je trvalka, čo mnohých ľudí láka pestovať ju voľne na záhonoch. Treba však pripomenúť, že to, že je trvalka znamená len to, že ju netreba každý rok znova a znova vysievať zo semiačka. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by bola mrazuvzdorná. A veru že nie je!

Pestujeme ju v keramickom kvetináči a počas zimy má svoje miesto v byte. Na jar je však presťahovaná do záhrady a stále ju nechávame v kvetináči. Preto ju treba pravidelne polievať. Čerstvý vzduch jej prospieva, nemá však rada celodenný úpek. Tá, ktorá má slnko len dopoludnia vyzerá podstatne vitálnejšie, ako druhá, ktorá je na slnku celý deň.

Lenže slnka je už pomenej a onedlho budú hroziť prízemné mrazy. Teda podmienky, ktoré sandevillu spoľahlivo zahubia. Preto sme ich previezli zo záhrady do bytu a umiestnili na okno. Kým vlani boli oba kvetináče na rovnakom okne, túto jeseň sa už vedľa seba nezmestia, toľko narástli. Obidve sú ale v miestnostiach otočených na juh, kde majú dostatok svetla, ale kde sa len temperuje, nekúri. Teda ideálne podmienky pre ich prezimovanie.

Mandelvilla, ako sa niekedy tento kvet označuje, nemá rada v zime veľa vody. Preto treba so zálievkou opatrne. Radšej nechať substrát trochu preschnúť, ako mokrý. Keď začnú žltnúť a padať listy, nie je to známka sucha, ale naopak, značí to, že korene sú vo vode a to sundavilla nemá rada. Našťastie sa veľmi ľahko množí odrezkami, takže ak vás jedna rastlina opustí, z ďalšej si viete do jari namnožiť náhradu.