Nie je to nič nezvyčajné pre každého, kto aspoň občas šoféruje auto na cestách. Zaujímavé je to, ako si to kto uvedomuje, že čo to znamená a ako sa v takej situácii zachová.

Ak sa za vami na ceste objaví auto, za ním ďalšie a ďalšie a začne sa vytvárať kolóna, znamená to dve veci. Tou prvou je, že autá, ktoré vás dobehli, museli až do toho okamihu ísť rýchlejšie, ako vy. A druhou, že vás nedokážu za bežných okolností predbehnúť.

Mnoho sviatočných vodičov alebo vodičov menších vozidiel má tendenciu posudzovať a hodnotiť ostatných vodičov podľa seba a svojho auta. „Podľa seba súdim teba“ tu platí v plnom rozsahu. Kto jazdí na svojom Opel Astra a nikdy nemal lepšie auto, ťažko bude chápať, že za ním idúce BMW má silnejší motor, ostrejšie brzdy a lepší podvozok, takže by na rovnakom úseku mohlo ísť hore kopcom rýchlejšie, zákrutu tiež dokáže prejsť rýchlejšie bez ohrozenia seba či ostatných. Len mu v tom bráni napríklad plná čiara alebo vodič s klobúkom zarazeným prekliato nízko, idúci pri stredovej čiare, lebo keď ide na hranici svojich možností on, tak potom každý. A on o tom musí niečo vedieť, od už najazdil sto tisíc kilometrov bez nehody. To, že to niekto spraví za poldruha roka, je pre neho Sci-fi.

Osobne zbožňujem vodičov, ktorí s nasadením života a päťdesiatkou na tachometri prechádzajú už po stý raz pasáž zákrut, aby po vyjdení na rovinku zbesilo pridali na osemdesiatku, čím znemožnia kolóne za ním konečne ho predbehnúť. Nie, nikomu nekážem ísť rýchlejšie, na ako sa cíti. Len mi vadí, že to nedovolia ani tým ostatným.

Pritom by stačilo, ak niekto vidí za sebou kolónu, keby na konečne rovinatom úseku namiesto pridania plynu si držali svoju bezpečnú rýchlosť, dali smerovku doprava a umožnili ostatným bezpečné predbehnutie. Každý by si potom tak mohol pokračovať svojou optimálnou rýchlosťou ďalej.

Rovnako je možné použiť odstavné plochy pri vozovke a pustiť tak konečne tých 15 áut, čo sa za vami musia vliecť, dopredu. Raz sa to možno bude hodiť vám, keď niekto bude ohľaduplný voči vám.