Iste aj vy poznáte ľudí, ktorí by cvičili, keby. Keby mali viacej času, keby mali blízko do telocvične, keby mali peniaze na cvičebné stroje, keby mali v byte miesto na cvičebné stroje, keby… doplňte podľa vašej skúsenosti. Všade samé výhovorky. Kto však naozaj chce cvičiť, či už pre zdravie, pre kondičku, pre chudnutie alebo len tak, ten namiesto výhovoriek hľadá riešenia. Niekoľko takých, ktoré nevyžadujú žiadne peniaze, vám teraz ponúkam zo svojej skúsenosti.

Prvé činky som si vyrobil ako žiak štvrtého ročníka základnej školy. Vtedy som odoberal český časopis „Pionýrská stezka“ a uchvátila ma možnosť sebazdokonaľovania pod označením Olympijský kruh. Princípom bolo plniť zadané úlohy, zapisovať ich do svojho športového denníka a na konci cyklu nahlásiť svoje výkony a dosiahnuté výsledky redakcii, začo účastník dostával odznaky. Všetko bolo založené na čestnosti súťažiacich.

Pokiaľ išlo o telocvičné úkony, nebol nijaký problém. Cvičiť rukami a nohami sa dalo hocikde, doma či vonku na lúke. Bol som vtedy taký trochu neduživý, s plochým hrudníkom, bez kondície, tak som mal pocit, že robím čosi pre seba a že sa mi to neskôr všetko vráti a zúročí. No prišla disciplína, kde bolo treba dvíhať činky. No a skúsili ste za socializmu len tak si kúpiť v obchode činky? V jedinom športovom obchode v okrese mali len veľké a ťažké a keď mi povedali cenu tých malých, na objednávku, a pozrel som sa do svojej detskej peňaženky, bolo jasné, že tadiaľ cesta nevedie.

Neostávalo nič iné, len si ich vyrobiť, ak som chcel v plnení úloh úspešne pokračovať. Využil som si 4-decové plechovky od mletej kávy, s plastovým vrchnákom. Padli mi akurát do ruky, len prázdne boli akosi ľahké. Tak som ich vonku naplnil kameňmi a dosypal pieskom. Vrchnák dobre tesnil, len piesok hrkotal a hrozilo jeho vysypanie pri neopatrnej manipulácii. Tak som zobral doma zvyšky zo sviečok (v tom čase celkom často vypadávala elektrina, tak sme ich mali na svietenie) a roztopeným voskom som doplnil plechovku po vrch a tak zafixoval kamene aj piesok v plechovke. Moje prvé činky boli na svete! Mali asi 400 gramov a slúžili mi niekoľko rokov.

Dnes by som na takéto malé činky použil asi pollitrové PET fľaše od minerálky. Dobre sa držia v ruke a ani s kameňmi dnes asi nebude problém a prípadne kúpiť nejakú sviečku tiež neohrozí domáci rozpočet.

PET fľaše som používal aj nedávno. Po úraze som na pár týždňov zostal ležať na posteli na chrbte. Bolo mi jasné, že najprv musím upraviť jedálny lístok, aby som nepribral, a že budem musieť cvičiť. Na nohy som mal predpísané cviky a ruky som posiloval s pomocou fliaš. Jednoduchá gymnastika bez záťaže by mi moc nepomohla. Nechal som si priniesť z obchodu dve fľaše, značka nie je podstatná, dôležité je, aby sa vám dobre držali v ruke a aby boli čo najviac plné. Prelievajúca sa voda v nich totiž občas nepekne prekvapí a vyžaduje si trochu dávať pozor. A nemôžete cvičiť zavčas rána či neskoro večer, ak nie ste v izbe sami, lebo tú vodu v tej fľaši jednoducho počuť.

A ako s fľašami poležiačky vlastne cvičiť?

Chyťte fľašu jednou rukou za dno a druhou za uzáver a položte si ju na prsia. Dvíhajte ju hore a spúšťajte späť na prsia. Dajte si desať cvikov, potom chvíľku oddychu a znova desať dvíhaní.

Zdvihnite fľašu hore a pomaly ju púšťajte na stehná oblúkom zhora. Opakujte rovnako desaťkrát.

Do každej ruky chyťte jednu fľašu a z hrude ich dvíhajte nad seba vystieraním rúk.

V každej ruke jedna fľaša a opakujte cvik ohybom rúk dvíhať fľaše od stehien nad hlavu.

Zdá sa to jednoduché. No určite sa trochu spotíte 😉 Týmito jednoduchými cvikmi posiľujete svaly rúk, ale aj prsné svaly. A PET fľaše môžete použiť nie len na cvičenie v posteli, keď ste marod. Vyrábajú sa nie len pollitrové a dvojlitrové, ale aj litrovky a poldruha litrovky. Teda máte široký výber od pol kila, cez kilo, kilo a pol a dve kilá váhy jednej improvizovanej činky.

Tak už sa prestaňte vyhovárať, že prečo nemôžete cvičiť a urobte niečo pre seba. Nestojí to nič, len trochu vášho času.