V poslednom čase som si všimol jeden zaujímavý fakt. Môj pracovný harmonogram je rozdelený tak, že krátko pred časom obeda prídu na rad články, ktoré sa týkajú práve jedla. Buď ich píšem celé sám, alebo ich upravujem po redaktoroch a vyhľadávam pre ne vhodné ilustračné fotografie. A vždy pri tom náramne vyhladnem a v ústach sa mi zbiehajú slinky. Ledva vydržím, kedy príde čas skutočného obeda.

Nie je to zase tak, že by som stále pracoval len s textami o potravinách a jedle. Len to vždy často tak vypáli, že som hladnejší oveľa skôr, ako ma čaká skutočný obed v neďalekej reštaurácii. Veď posúďte sami, čo to s vami urobí, keď prezeráte desiatky fotografií, ako je táto a hľadáte tú najvhodnejšiu do článku o jedle.

Vy by ste si nedali? Teda ak nie ste čistý vegetarián.

Najviac som trpel vtedy, keď som dokončoval web o grilovaní. To som išiel na obed taký hladný, že som ho zjedol hádam v rekordnom čase.

A hoci celkom dobre viem, ako funguje môj organizmus a kedy sa mi najlepšie pracuje na webe, budem musieť urobiť v dennom pláne niekoľko zmien. Všetky články o jedle a potravinách budem písať alebo redigovať zásadne až po obede. Aby sa mi nezbiehali slinky a mal som pokoj na svoju prácu.