Kto nepozná svoju minulosť, nemôže pochopiť prítomnosť, hovorí sa. Tiež sa vás niekedy zmocnila túžba preskúmať svoju minulosť a zistiť, odkiaľ pochádzate? Zatajuje sa vám dych nad zažltnutými fotografiami z rodinného albumu? Chcete vedieť o svojich predkoch viac? Ak ste na otázky odpovedali áno, vydajte sa so mnou na cestu po stopách rodinných koreňov.

Po stopách našich predkov

„Po kom to naše dieťa vlastne je?“ zakrútila určite aj nad vami neraz hlavu vaša mama, keď ste zrovna vyviedli nejakú vylomeninu. Možno vám jej otázka uviazla v pamäti a dostali ste chuť nájsť na ňu odpoveď. „Po kom mi narástli tie kučeravé vlasy, ktoré sa nedajú narovnať? Kto z našej rodiny má tak obrovský nos ako ja?“ vŕtalo vám asi hlavou.
S tlčúcim srdcom ste potom opatrne vytiahli zo skrine starý album fotografií po babičke a položili si ho na kolená. Popustili ste uzdu fantázii a z nahnedlých snímok ste si pred očami premietali ich príbeh. „Odkiaľ prišli a akí boli moji predkovia? Čo robili vo voľnom čase? Držalo sa v ich rode nejaké tradičné povolanie? Čo ich trápilo? Na čo stonali a ako umierali?“ napadali vás najrôznejšie otázky. A tak ste sa rozhodli prísť im na kĺb.

Môžete skúsiť profesionála

Ak aj vy chcete poznať tajomstvo svojho pôvodu, vítam vás do klubu rodopiscov – nadšencov. Najjednoduchšou cestou, ako získať informácie o svojich predkoch, je osloviť profesionálneho genealóga, teda rodopisca. Strom života, alebo aj rodokmeň, vám po dohode urobí na zákazku. Cena sa potom pohybuje asi v rozmedzí 500 – 700 eur a zachytáva väčšinou 9 – 13 generácií späť, ktoré sa mu podarí vypátrať. Aj jeho cesta do minulosti ale jedného dňa skončí, pretože nastane okamih, kedy pramene v podobe matrík vyschnú. Väčšinou sa to stane v období tridsaťročnej vojny (roky 1618 – 1648). Keď si uvedomíme, ako vydrancovaná vtedy bola Európa po nekonečných bojoch, neprekvapí nás, že písomné pramene o tých najjednoduchších obyvateľoch zmizli.

Panovníci urobili poriadok

Najcennejším zdrojom pre pátranie po predkoch v dávnej minulosti sú pre nás matriky. Z obdobia pred bitkou na Bielej hore sa u nás zachovalo len málo matrík, tou najstaršou je Jáchymovská sobášna kniha z roku 1531. Vtedy tiež ešte nepatrilo medzi povinnosti farára matriky viesť, k tomu duchovných cirkev vyzývala až v roku 1591 (na Morave). V Čechách k tomu došlo dokonca ešte neskôr, od roku 1605. Pravidelne sa však do katolíckych matrík (väčšina obyvateľov vyznávala katolícku vieru) zapisuje až od 40. – 60. rokov 17. storočia. Pre nás rodopiscov má obrovský význam dekrét cisárovnej Márie Terézie (1717 – 1780) z júla roku 1770, ktorý nariadil bezplatné zápisy do matričných kníh a v rokoch 1770 – 1771 navyše z jej príkazu vznikol súpis obyvateľstva a prvé číslovanie domov. Máriin syn Jozef II. (1741 – 1790) zase v roku 1784 ustanovil, že matrika je verejnou listinou, do ktorej je možné nahliadnuť. Rozdelil matriky na krstné, sobášne a úmrtné a nariadil, akým spôsobom sa do nich bude zapisovať. Obaja panovníci skrátka urobili v zápisoch poriadok, pre hľadajúcich rodopiscov neoceniteľný.

Pátranie priamo detektívne

Ak využijete služieb profesionálneho genealóga, úplne sa tým ale ochudobníte o to najkrajšie – takmer hmatateľné detektívne napätie, ktoré zažijete pri hľadaní a ohromnú radosť z každého nového objavu, ktorý ako kamienok zapadne do budovanej mozaiky vášho rodu. Bádanie je v poslednej dobe o to ľahšie, že archívy teraz matriky digitalizujú. Pátrať tak môžete v kľude domova a stačí vám len počítač s pripojením k internetu. Ten je dnes vo väčšine rodín už skoro samozrejmosťou. Jednoducho sa pripojíte na stránku archívu a nie ste viazaní žiadnou otváracou dobou. Sama sa zvyčajne do bádania ponorím hlavne počas víkendu a neskoro v noci.

Keď strom rastie

Ak máte teda chuť otočiť gombíkom stroja času a obetovať aj svoje voľno, hor sa do pátrania. Začnite tým, že si zhromaždíme všetky rodinné osobné dokumenty – rodné, sobášne a úmrtné listy, fotoalbumy, listy. Ak máte ešte nejakých žijúcich prapredkov, trebárs babičku s dedkom, vyspovedajte ich. Určite sa s vami radi porozprávajú o minulých časoch, tak to využite. Získate veľa cenných údajov, na ktoré za pár rokov už nebude koho sa opýtať.
Skúste si potom podľa vyčítaných údajov nakresliť prvý strom – začnite pri sebe, pridajte svojich rodičov, potom aj ich rodičov (teda vaše prarodičov) a následne rodičov vašich starých rodičov – praprarodičov. Vidíte, ako nám ten stromček pekne rastie? Už obsahuje 15 ľudí. Rodopisci mu hovoria vývod a obsahuje všetkých mužských aj ženských predkov jedného človeka. Pokúste sa u nich zapísať okrem mena a priezviska aj dátum a miesto narodenia, sobáša a úmrtia. Ak niektoré údaje neviete, nevadí. Majte trpezlivosť. Sme ešte len na samotnom začiatku a časom sa nám ich určite podarí doplniť.

Čas vyraziť na matriku

Teraz, keď máte základ pripravený, nastal čas vyraziť do sveta. Ak vám chýbajú nejaké údaje u starých rodičov (rodičov ste, ako predpokladám, so cťou zvládli), čaká vás návšteva matričných úradov. Zo zákona máte právo nahliadať do matrík len na tri generácie priamej línie svojich predkov, teda údaje o sebe, svojich rodičoch a starých rodičoch. Na širšie príbuzenstvo nemáte právo, takže ak by vás zaujímali aj dedkovi súrodenci, máte smolu. Hľadať budete v takzvaných živých matrikách, tých, ktoré sa doteraz používajú. Ide o tie, u ktorých od narodenia zaznamenaných osôb ešte neuplynulo sto rokov, od sobáša a úmrtia sedemdesiatpäť rokov. V praxi to však chodí tak, že napríklad v malej dedinke môže byť „živá“ matrika ešte oveľa staršia, napríklad za posledných 140 rokov.
Na úrade by teda mali mať matriky narodení cca od roku 1910 ďalej, sobášne a úmrtné od roku 1935, staršie už nájdete v štátnych archívoch. Nenechajte sa odbiť evidenčnými úradníkmi, ktorí niekedy bývajú nepríjemní, máte právo poznať potrebné údaje. Až vyhľadáte všetko potrebné, vyrazíme nabudúce ešte ďalej do minulosti. Pokúsime sa zvládnuť všetky úskalia práce v archíve a pustíme sa do lúštenia dávnych zápisov.