Európska únia zakázala na českom trhu marmelády, pokiaľ nie sú vyrobené z citrusových plodov. Nevyjednali si vraj výnimku ako niektoré iné krajiny (Dánsko, Grécko) a argument tradičnej domácej receptúry čechom na rozdiel od Rakúska zamietli.

Ide o ešte väčšiu zvrátenosť než u domáceho rumu alebo nátierkového masla. Ale ide nielen o zásah do obchodných praktík, na ktoré bol zákazník dlhodobo zvyknutý, ale aj do integrity českého jazyka. V ňom totiž adjektívum pred podstatným menom často znamená, že sa nejedná o pravý produkt, ale o náhradu. Máme predsa treba „mačacie zlato“; „tuzemský rum“ alebo „nátierkové maslo“ je z rovnakej kategórie.

Navyše z obchodného hľadiska ide o označenie, na ktoré si domáci zákazník zvykol tradičným používaním. Takto sa vyvíja jazyk. Rozumel by som tomu, že ak má tovar aj cudzojazyčné popisky, v preklade sa nebude používať mätúce označenie. „Nátierkové maslo“, známe všetkým Čechom, by mohlo byť v preklade označené ako „fat spreads“ respektíve „spread margarin“, ale nechcem sa hrať na prekladateľa, ja tu hovorím o vžitom názvosloví z hľadiska materinského jazyka.

U tej marmelády je to ešte horšie. U nás sa citrusové plody nepestujú, takže z hľadiska českého jazyka znamená hutnú nátierku z rozvareného ovocia. Podľa Wikipédie to „je druh sladké polotekuté ovocné směsi, která vzniká vařením z ovoce a využíva se jako doplněk jídla, či na mazání na pečivo a sladké pokrmy. České marmelády jsou tradičně vyráběné z místních plodů, jako jsou jahody, jablka, třešně, ostružiny, borůvky… “

Ale to nie je všetko. Podľa Európskej únie sa česká marmeláda môže volať iba džem alebo rôsol (želé). Ponechajme stranou rôsol aj želé, ktoré nevyjadrujú pôvod z ovocia. Ale džem je preboha z hľadiska českého jazyka niečo iné! Wikipedia k tomu hovorí: „Marmeláda sa často zamieňa za džem, ale oproti nemu je hustejšia a bez kúskov ovocia.“

Necháme si páčiť prznenie českého jazyka byrokratmi z Bruselu? Jazykovo slovo marmeláda vzniklo z portugalského „marmelo“, čo znamená „dula“. Takže nemá nič spoločného s citrusmi! Tie boli iba náhradou za pôvodné dule! Wikipédia to opisuje takto: „Slovo marmeláda má svoj pôvod v portugalskom marmelade, ktoré vzniklo z portugalského označenia dule (marmelo), lebo v Portugalsku sa pod týmto názvom rozumejú dulové zaváraniny. Samotnú dulovú zmes už pritom pripravovali Starí Rimania a naopak našla svojich zákazníkov aj v novovekej Británii, kde však časom došlo k jej nadstavovaniu citrusovými plodmi (citróny, pomaranče, mandarínky a ďalšie). Neskôr sa v Británii dokonca samotné dule z receptov vytratili a dnešná britská marmeláda je prevažne citrusová.“

Jazykovo tu EÚ nadraďuje britské tradície a výklad tradíciám českým. Pritom jazyk sa vyvíja na národnom princípe, ale hlavne spôsobom využívania. Takýto byrokratický zásah by si nedovolil ani Ústav pre jazyk český.

A tak je to so všetkým. EÚ nielenže zasahuje byrokraticky a necitlivo do národných tradícií a kompetencií, ale predovšetkým vždy nadraďuje zvyklosti a záujmy veľkých krajín tým malým členom. Tí môžu len ponížene žiadať o veci, ktoré doteraz boli samozrejmé a nerobili žiadny problém. A je zvykom, že malé krajiny často tieto nezmyselné bitky prehrávajú, ako je tomu v prípade českej marmelády.

Je vôbec zarážajúce, akými blbosťami sa EÚ zaoberá. Vynakladajú sa nezmyselné kapacity a obrovské peniaze na úplne absurdné veci. Tu skutočne už regulácia a buzerácia stojí nad zdravým rozumom a sú „zmyslom“ samy o sebe.

Ak sa tomu nepostavíme, najlepšie vystúpením, bude to pokračovať ad absurdum – až za hranicu samotného šialenstva. Ako inak nazvať plán EÚ zaviesť kvóty, aby väčšie firmy museli zamestnávať 40% žien. Už dnes ľutujem veľké špeditérske a logistické firmy, ako budú zháňať vodičky a sťahovačky. A také cestárky sú tiež lákavou vyhliadkou. Alebo si predstavte drevorubačku, ako si po ťažkej práci natrie chleba marmeládou, pardon rôsolom…

Článok je prekladom blogu Bude nás EU učit i česky (formou zákazů)? Nekrolog za marmelády