Aj keď v súčasnosti z medzinárodno-politických dôvodov ceny nafty a benzínu klesajú, z dlhodobého hľadiska ich ceny rastú a tým rastú aj náklady na prepravu osobným autom. Preto každého motoristu zaujíma, ako ušetriť na palive pri využívaní svojho osobného auta. Ja som sa naučil jazdiť úsporne na svojom kombi aj proti svojej vôli a v tomto článku sa s vami podelím so svojimi skúsenosťami s úspornou jazdou na nafťáku.

Ford Mondeo 2.0 TDCi som si kúpil, keď som potreboval jazdiť často dlhé trasy po Slovensku aj Čechách, pracovne samozrejme na objednávku skupiny firiem, pre ktoré som zaisťoval isté služby a dohľad nad miestnymi dodávateľmi. Práce veľa, času málo a náklady som mal komu faktúrovať. Mondeo samozrejme dostávalo skvelú starostlivosť, pravidelnú výmenu oleja aj filtrov, brzdové platničky či kotúče sa menili vždy, keď bolo treba. A na spotrebu som nejak nikdy nehľadel. Brázdil som cesty a diaľnice, vždy keď to šlo, som pritlačil plyn a valil ďalej.

Reálne mi dlhodobá spotreba (väčšinou mimo mesto) vychádzala na 6,7 litra nafty na sto kilometrov. Je to o niečo viacej, ako papierová spotreba Mondea, ale to asi každý jazdí za viacej, ako sa píše v technickom preukaze.

Občas som skúsil, či sa dá jazdiť aj za menej. Mal som čas, cesta dlhá predo mnou, tak som menej tiskal plyn. A spotreba sa dostala pod šesť litrov. Ale ma to nebavilo. Keď som vedel, aké zrýchlenie má moje Mondeo, ako športovo vie jazdiť veľký diesel. Takže som sa vrátil k svojmu dynamickému štýlu jazdy a spotreba mi oscilovala okolo šesť a pol litra na sto kilometrov.

Každý, kto má skúsenosti s jazdením s nafťákom vie, že tieto autá majú dve kritické miesta. Sú to naftové čerpadlo a vstrekovacie trysky. Majú obmedzenú životnosť a príde čas, kedy sa musia vymeniť. Treba povedať, že za dosť drahé peniaze.

Asi rok na to, ako skončila moja zákazka pre oné firmy a už som jazdil na Mondeu len súkromne a podstatne menej, sa ozvali trysky. Vydržali podstatne dlhšie, asi 280 tisíc kilometrov, ako majú plánovanú životnosť, ale hlásili sa o svoju výmenu.

Ako to tak často býva, v nevhodný čas. Na opravu bolo treba pár týždňov počkať. No jazdiť sa muselo. A to ma naučilo jazdiť úsporne.

Núdzový režim u naftového auta

Moderné motory sú ovládané počítačom. Riadia množstvo vzduchu, vstrek paliva, kontrolujú výfukové spaliny. Výsledkom je vysoký výkon a nízka spotreba, dosiahnuté efektívnym spaľovaním. No keď je niekde problém, zabránia poškodeniu motora tým, že ho odstavia. A na malý problém zareagujú prepnutím motora do núdzového režimu. V praxi to znamená nižší výkon aj otáčky, zníženú rýchlosť. S autom sa síce dá jazdiť, ale jazda je určená predovšetkým na dojazd do najbližšieho servisu, kde poruchu, ktorá viedla k núdzovému režimu motora, odstránia.

Moje opotrebované trysky sa prejavovali tak, že v určitom rozsahu otáčiek, najmä na piaty a šiesty prevodový stupeň, mykalo s motorom. Stačilo ubrať alebo pridať, teda preskočiť ono kritické miesto a bolo po probléme. Najhoršie na tom bolo, že na päťke to bolo pri rýchlosti medzi 80 a 90 km/h, teda najbežnejších rýchlostiach na voľných cestách. Jazdiť v kolóne v takom prípade bolo celkom problém.

Po čase sa ale problém zhoršil. Najmä v stúpaniach lebo pri prudkej akcelerácii na päťku s motorom myklo a bolo po výkone. Na prístrojovke sa rozsvietila kontrolka žhavenia, signalizujúca prácu v núdzovom režime motora. Stačilo dojsť na najbližšie parkovisko, odstavnú plochu alebo autobusovú zástavku, vypnúť motor na desať sekúnd a po naštartovaní pokračovať v jazde.

Motoru sa nepáčilo viac, ako pol plynu pri otáčkach nad 2500. Niekedy dokonca motor skapal pri takomto režime.

Kým som čakal na výmenu trysiek a palivového čerpadla, stále som s autom jazdil. Mám svoje hobby, ktoré ma zavedie raz na onen či druhý koniec republiky a preto som sa naučil jazdiť tak, aby som neprekračoval 2500 ot/min a súčasne netlačil pedál plynu nad polovicu. Jazda s Mondeom bola síce menej zábavná, menej športová, ale výsledkom bola znížená spotreba nafty. Počas niekoľkých tisíc kilometrov, meraná vždy dotankovaním prevážne na tej istej pumpe a tom istom stojane, delená počtom stoviek najazdených kilometrov, mi vychádza na hodnotu 5,7 l/100 km!

Takže porucha na palivovom systéme ma naučila jazdiť s nafťákom úsporne.