Dať si v zime sušenú slivku alebo plátok jablka je pôžitok. Staré mamy na sporáku alebo v rúre či na priedomí sušili všetko ovocie, ktoré sa urodilo, nakrájané na plátky. Čo ale robiť, keď my aj stará mama bývame v paneláku, doma nekúrime „v mašine“ na drevo ale radiátorom, ale sušené ovocie nechceme kupovať hotové, konzervované siričitanmi? No predsa kúpime si sušičku ovocia!

Pokiaľ varíte na sporáku na pevné palivo v rodinnom dome, tak ovocie sušíte vedľajším produktom, odpadným teplom. Nič vás to nestojí. Pokiaľ si kúpite elektrickú sušičku ovocia, musíte rátať aj s nákladmi na elektrinu.

Sušičiek je nepreberné množstvo, s rotačným aj pevnými plochami na sušenie, od 4 do 15 poschodí a s rôznym príkonom, prevážne od 150 do 400 W (wattov). Pre porovnanie, najčastejšie používanou žiarovkou v kuchyni je klasická 100W žiarovka alebo 18 – 23 W kompaktná elektronická žiarivka. Neonka nad panelákovou kuchynskou linkou má príkon 36 W.

Podľa hrúbky plátkov ovocia a obsahom vody v ovocí môže sušenie jednej dávky trvať 8 až 10 hodín. Tým sa dostávame k spotrebe 1500 až 4000 W. Netvrdím, že sa sušenie ovocia doma neoplatí. Len chcem upozorniť, že to nie je úplne zadarmo. Nespornou výhodou je, že nepoužijete žiadne chemikálie a ak máte vlastné jablká či iné ovocie, viete, čo ste si nasušili. Prakticky môžete hovoriť o BIO sušenom ovocí.