Väčšina ľudí v záhrade pestuje aj ovocie aj zeleninu. Kým zelenina je väčšinou jednoročná rastlina, ktorú si môžete ľahko vypestovať zo semena alebo aj kúpiť hotovú sadenicu, u ovocných stromov sme väčšinou odkázaní na nákup hotových stromčekov. No nie vždy to tak musí byť. Ovocný stromček môžete mať aj zadarmo, a to veľmi ľahko.

U ovocných stromov sa traduje, že semenáče nemajú dobré ovocie, že ich treba štepiť a že rodia pozde. A že preto treba kupovať hotové odrodové stromčeky u špecializovaných obchodníkov. Kým v minulosti sa dal hotový stromček pre zasadenie do záhrady kúpiť nezriedka aj pod päť eur za kus, dnes je problém kúpiť ovocný strom uznanej odrody za menej, ako dvanásť eur a sú druhy, kde sa pod dvadsať eur nedostanete. A pri špecialitkách nie je problém „vysoliť“ aj päťdesiatku za jeden kus. A to ešte neviete, či sa vám v záhrade ujme, lebo stopercentnú ujateľnosť nemá hádam nikto.

Skrátka, keď chcete obnoviť záhradu alebo nebodaj ju novo založiť a máte pozemok väčší ako nejakých „úbohých“ štyristo metrov za mestom v kolónii, a to sú už teraz aj menšie parcelky, podľa mňa iba na starosť, nie radosť, tak vás výsadba desiatky stromov, aby ste mali dosť ovocia pre vašu rodinu, vyjde dosť draho. A tým pádom aj oná proklamovaná „sebestačnosť rodiny“ začína byť len hypotetickým projektom.

No ak sa veľmi neponáhľate, nevadí mám počkať s niektorými stromčekmi aj tri či štyri roky, sú možnosti, ako zostať záhradkárom a získať dosť ovocia pre seba a svojich blízkych, aj bez toho, že by záhrada bola dotačným projektom vašej rodiny. V podstate máte dve možnosti.

Ovocný strom z kôstky

Všetky ovocné stromy, ktoré neboli vypestované ponáraním halúzok (to je skôr voľba pri ovocných kríkoch) alebo zakorenením odrezanej halúzky (veľmi nepravdepodobný scenár) či štepením na podnož (vypestovanú zo semena), vznikli vypestovaním zo semena, jadierka, kôstky, čo ktoré ovocie má. Dokonca aj tie, čo majú teraz svoje odrodové mená, vznikli pôvodne ako viac-menej náhodné krížence, a až neskôr boli patentovo chránené a začali sa predávať, štepené na podnožiach.

Rovnako teraz môžete vypestovať ovocný strom tak, že zasadíte jadro, z ktorého vyklíči malá rastlinka a časom vyrastie v statný strom. Odborná literatúra vás od toho bude odrádzať, nahovárať vám náročný proces stratifikácie a výberu a podobne, ale vec sa má veľmi jednoducho. Kôstku z čerešne, slivky, broskyne či marhule, ktoré vám veľmi chutili, vložíte do zeme, pár cm pod povrch, pri plote alebo niekde inde, kde priveľmi nekosíte, nerýľujete, neokopávate, skrátka, kde semienko budúceho stromu bude mať kľud. Je dobré si také miesto označiť, aby ste vedeli, že tu čosi asi vyrastie. Samozrejme aj tu platí prirodzený výber Prírody a len niektoré semená dokážu vyklíčiť a vyrásť z nich stromy.

Tie potom na jar opatrne vyberiete a presadíte do stredne veľkej murárskej nádoby s dierami nad spodkom (pre odtok prebytočnej vody pri zavlažovaní), kde môže stromček vegetovať aj rok či dva, kým mu nájdete vhodné miesto a kým nezmocnie. Takúto kontejnerovanú sadenicu môžete vysadiť na definitívne miesto potom kedykoľvek v priebehu roka.

Aj výmladok je strom

Druhou možnosťou je vysadiť ďalší strom popri už existujúcom. A nemusí to byť ani váš strom, môže byť susedov. Niektoré stromy totiž veľmi radi odnožujú z koreňov materského stromu. Napríklad trnky, trpké zimné ovocie, takto obťažuje záhradkárov celý rok. Ale podobné chovanie majú aj slivky, čerešne, hrušky a určite aj iné stromy.

Ak teda nájdete pod korunou stromu alebo blízko jeho koruny malý stromček rovnakého druhu, môže byť z kôstky, odpadá vám teda stratifikácia a presádzanie takého semenáča, alebo z koreňa. V oboch prípadoch sadeničku opatrne vyberte zo zeme a zasaďte do väčšieho kvetináča.

Odporúčame po presadení odstrihnúť polovicu alebo aj dve tretiny z každého listu, znížite tým výpar vody aj zaťaženie stromčeka, lepšie sa zakorení.

Aké bude ovocie

Pri semenáčoch je to v podstate lotéria. Či už ste našli semenáč na lúke pri kosení alebo pod niektorým stromom, alebo ste zasiali do pôdy kôstku z kúpeného ovocia, nemáte záruku, že výsledné plody budú tvarom, veľkosťou aj chuťou také, ako bolo pôvodné ovocie, z ktorého je kôstka. Vždy totiž záleží nie len na tom, z akého stromu je to ovocie, ale aj akou odrodou boli kvety stromu opelené. A to nikdy neviete. Na druhej strane ale nie je ani istota, že ovocie nebude jedlé. Podľa našich skúseností je vždy aspoň 60% šanca, že výsledné ovocie bude skvelé. No niekedy musíte nechať strom aspoň tri roky plodiť, kým uvidíte definitívne ovocie, strom sa totiž zo začiatku musí „naučiť“ vytvárať plody. Preto mladý stromček nezatracujte hneď, ako ochutnáte prvé ovocie, dajte mu trochu času.

Pri stromčekoch z koreňa ale presne viete, aké ovocie bude dávať strom, keď vyrastie, lebo do „hry“ nevstupuje žiadny opeľovač ani genetické faktory. Je to ako pri množení hrozna alebo ríbezlí odrezkami. Nová rastlina je identická s materskou, vrátane kvality ovocia. Ak teda máte jednu skvelú čerešňu a pod ňou sa vám „urodia“ tri mladé stromčeky z koreňa, hravo si môžete vytvoriť svoj čerešňový sad, ak tieto stromčeky rastú príliš blízko pôvodného, takže by sa neskôr vedľa seba nezmestili a navzájom by si tienili.

Kedy sa dočkáme ovocia?

Závisí od kvality pôdy a vody. No počuli sme, že na plody semenáča orecha kráľovského treba čakať aj pätnásť rokov. My sa predajom stromčekov neživíme, takže v ľuďoch nemusíme vzbudzovať rešpekt a obavy. Preto vám prezradíme, že v našich podmienkach plodí orech už piaty až siedmy rok. Marhuľa tretí, broskyňa tiež. Moruša si dáva trochu načas, gaštan tiež asi štyri roky. Hovorím o semenáčoch. A o pomere 60/40 v prospech dobrých som už písal vyššie.

Takže sa nemusíte báť venovať čas rozvoju svojej ovocnej záhrady aj iným spôsobom, ako vám ponúka MasterCard. Najlepšie veci na svete sú skutočne zadarmo 🙂