Napadlo vás, ako sa robili ohradenia pozemkov a záhrad v časoch, kedy sa pletivo nepredávalo nie len na internete, ale nebolo dostať ani v bežných obchodoch? Ak máte pozemok na dedine alebo na samote, skúste vybudovať ohradu z prírodného materiálu, bez nutnosti kopať jamy, betónovať a navlačovať ťažké stĺpy aj nemotorné balíky pletiva. Plot si dopestujete aj sami.
Keď sa povie živý plot, tak si väčšina ľudí predstaví rad tují ako na cintoríne alebo kríky vtáčieho zobu, okolo ktorých musia každú jar pobehovať s plotostrihom a neustále udržiavať plot z rastlín v prijateľných medziach, starať sa oň. Čo tak skúsiť to inak?
Začnime tým, že si povieme, na čo má živý plot alebo ohrada zo živých rastlín slúžiť. Či skôr tým, čo predstavovať nemá. Určite to nemá byť zbytočná drina a starostlivosť. Nemá to byť ozdoba pre susedov, nemá to byť doplnok betónového plota alebo plechovej ohrady. My sme sa rozhodli časť našej záhrady oddeliť od ostatných pozemkov ohradou z vŕbových prútikov, aby sme po obnovení ovocného sadu zabránili srnčej a jelenej zveri obhrýzať ovocné stromčeky. Klasický plot so stĺpikmi a pletivom sme zavrhli pre jeho vysokú cenu vzhľadom na obvod pozemku. A súčasne sme mali čas na oplotenie také tri či štyri roky.
Pretože naša záhrada má byť prírodnou záhradou, bez nadbytočnej chémie pri ošetrovaní a hnojení, chceli sme aj prírodné oddelenie od ostatných sadov našich susedov. Pretože sa srny a jelene nadmerne premnožili a bez ostychu a obáv chodia až k plotom záhrad a občas srny nízky plot preskočia, nemalo zmysel začať pestovať stromčeky bez ich ochrany.
Po naštudovaní dostupných historických aj súčasných informácií sme ra rozhodli pestovať vŕby a vybudovať plot z nich. Nahrával tomu aj fakt, že časť pozemku máme veľmi podmáčanú a pestovanie vŕb je jedným zo spôsobov, ako sa sa zbaviť prebytku vody. Zakúpili sme sadenice prútikárskej vŕby a na jar ich zasadili do zeme. Použili sme akumulátorovú vŕtačku a dlhý vrták do betónu, do otvoru sme vložili sadenicu tak, aby nad zemou trčala asi 5 cm. O pár týždňov už rástli mladé halúzky vŕb.
Do jesene vyrástli nové halúzky do výšky až tri metre na mokrých miestach, na suchých mali asi poldruha metra. (Ďalší rok sme na suchých miestach vŕby zavlažovali a dorástli do dvaapol metrovej výšky aj tie nové halúzky) Počas zimy boli prútiky bez listov a na jar prišiel čas ich rezať tesne nad zemou.
Opäť pomocou vŕtačky sme nasadili vŕbové prútiky do zeme pod uhlom 60° do hĺbky asi 50 cm. Dávali sme dvojice prútikov vo vzdialenosti 20 cm od seba a vzájomne ich prepletali, čím vznikla akási sieť. V miestach prekríženia sme prútiky spojili vinohradníckou páskou.
Konce prútikov majú byť zahnuté do oblúka a pripevnené k protiidúcej halúzke, ale naše prúty nemali potrebnú dĺžku a tak ich zahneme až na ďalšiu jar, keď medzitým podrastú. Plot má mať výšku 1,8 metra. Sadený je niekoľko centimetrov od hranice pozemku, aby rastliny rástli na našom pozemku, nie susedovom.
Stavba plota z vŕby nie je taká rýchla, ako budovanie ohrady z pletiva na zemných skrutkách, vyžaduje si predpestovanie prútikov, čo trvá minimálne rok, ak máte dosť sadeníc, ale skôr dva alebo tri roky, pretože v druhom roku dosiahnete podstatne väčšiu výťažnosť z jednej sadenice. Na druhej strane si nevyžaduje okrem nákupu sadeníc žiadne investície ani žiadnu starostlivosť počas roka. Vŕby si rastú samé, odvodňujú pozemok a poskytujú tieň od susedov.
Prútikov treba na plot naozaj veľa. Pri dvojitom sadení vychádza sto prútov na cca 6 metrov plota. Pritom z jednej sadenice získate prvý rok max tri prútiky, niekedy len jeden vhodný na plot. Druhý rok to môže byť aj dvojnásobok. Je možné, že niektoré prútiky sa v plote neujmú a počas roka uschnú, zhnednú. Tie bude treba ďalšiu jar nahradiť novými. Prvé týždne je vhodné vŕbový plot zavlažovať, najmä ak je suchá jar. Tým podporíte zakorenenie vysadených prútov.
V priebehu rastu vŕbového plota môžete nové bočné halúzky odstrániť alebo zapliesť do plota, čím ho zahustíte a spevníte.
Pridať komentár