Veľkým fenoménom slovenských miest sa stali záhradkárske kolónie. Hoci si veľa ľudí dnes myslí, že ide o absolútne unikátnu slovenskú aktivitu spätú predovšetkým s normalizačnými 70. rokmi 20. storočia, kedy ľudia nemohli vyvíjať iné verejné aktivity a tak sa vrhli na záhradkárčenie na okrajoch veľkých miest, opak je pravdou.

Ako si chudobní obohatili jedálniček

Záhradkárske kolónie vznikali nielen v európskych, ale aj v amerických mestách už v 2. polovici 19. storočia. Prvé lastovičky v podobe malých domčekov so záhradkami sa u nás začali objavovať už na konci 19. storočia a prelome 19. a 20. storočia. Vtedy to väčšinou bývali robotnícke záhrady, na ktorých si chudobnejšie robotnícke rodiny mohli prenajať pozemok za rozumné peniaze a svojimi výpestkami si obohatili nepríliš pestrý jedálniček. Postupom času už ale nešlo iba o chudobnejších obyvateľov, často aj úradníci vyrážali vo všedný deň po práci na svojej záhradky.

Pribúdajú aj mladší nadšenci

Šancu oddýchnuť si od ruchu veľkomesta a zároveň si pritom vypestovať nejakú svoju vlastnú zeleninu a ovocie preto dodnes využíva veľa ľudí. Aj vo veku, kedy je všetko ovocie a zelenina k dispozícii v supermarketoch, sa stále veľké množstvo ľudí uchyľuje k samozásobovaniu. Nepopierateľné je tu ekologické pôsobenie, ktoré podporuje vzťah k prírode. Prekvapivé je, že nejde len o aktivitu dôchodcov, ako by si mnohí mohli mylne myslieť. V záhradkárskych kolóniách pribúda aj mladých ľudí, ktorí chcú vyraziť do prírody a niečo si sami vypestovať, lenže z finančných dôvodov si nemôžu dovoliť chatu. Prenajať si záhradku v nejakej kolónii je pre nich teda celkom šikovným riešením. Preto niet divu, keď niekde v osade uvidíte, ako záhon okopávajú ľudia, ktorí sotva dosiahli tridsiatku.

Raj s presnými pravidlami

Záhradkárstvo je aj celoeurópskym fenoménom, o čom svedčí aj skutočnosť, že Európska liga záhradkárov má viac ako 3 milióny členov pochádzajúcich celkom zo 14 krajín Európy. Väčšinou sa rozlišujú záhradkárskej osady ako súčasť záhradkárskeho zväzu a záhradkové osady stojace mimo neho. Rozhodne ale nemožno povedať, že počet slovenských záhradkárov sa rovná počtu členov záhradkárskeho zväzu, v skutočnosti ide u záhradkárov o omnoho vyššie číslo. Niektoré osady zanikajú, ich likvidáciu tiež bohužiaľ môže podporiť nový územný plán mesta.
Raj ovocia a zeleniny sa väčšinou nachádza na 300 m2. Členovia osady sa pritom zaväzujú k tomu dodržiavať určité pravidlá, napríklad zachovať nočný kľud, jednoznačne určené bývajú potrebné hodiny, počas ktorých je možné spaľovať lístie, konáre či starú trávu.

.