web analytics

Kedy zapnúť kúrenie na aute

Jazdíte autom často v zime? Potom vás iste zaujíma, ako sa čo najlepšie chovať ku svojmu autu, aby vám čo najlepšie slúžilo a aby ste čo najlepšie využili jeho vlastnosti aj v zime, kedy počasie nie je najprívetivejšie. Na internete nájdete množstvo rád pre motoristov na zimu. Medzi najdiskutovanejšie patrí to, či zahrievať motor na mieste alebo jazdou a kedy zapnúť kúrenie.

Jedna skupina ľudí tvrdí, že motor treba naštartovať a nechať ho pár minút bežať na mieste na voľnobeh, aby sa zohrial skôr, než vyrazíme na cestu. Druhá skupina tvrdí, že motor treba ihneď po naštartovaní „zapojiť do práce“ a vyraziť na cestu, aby sa zohrial počas nej. Túto tézu podporujú nie len ekológovia, ale aj časť odborníkov. Podľa nich sa pri väčšom výkone, ktorý musí motor vydať, zohreje oveľa skôr. Kde je pravda?

Osobne sa domnievam, že pri hľadaní odpovede na túto kardinálnu otázku používania automobilov v zime obidve strany zabúdajú na dve kľúčové otázky: Tou prvou je, aké auto, aký typ, akej konštrukcie a akého veku je predmetom sporu. A tou druhou, čo je cieľom.

Začnem od konca. Čo je cieľom, keď si kladieme otázku, či zohrievať motor jazdou alebo na mieste.

Ekoterorista chce čo najnižšie emisie a čo najnižšiu spotrebu fosílneho paliva za každú cenu, bez ohľadu na pohodlie vodiča, jeho peňaženku, životnosť motora či plynulosť cestnej premávky. Preto vyženie auto ihneď po naštartovaní do premávky, kde pomaly jazdiace auto brzdí všetkých ostatných, celkom statočne dymí a možno aj stojí nejaké peniaze navyše svojho majiteľa, ale celkove „sme znížili emisie“.

Milovník pohodlia by najradšej naštartoval auto diaľkovým ovládaním, aby kým vypije kávu, sa mu interiér auta kompletne vyhrial, kým do neho nastúpi. Náklady na palivo ani výfukové plyny ho nijako nezaujímajú.

A ako vždy, pravda bude kdesi uprostred. Ako je to teda s tým zohrievaním studeného motora a kedy pustiť kúrenie?

Cieľom zohriatia motora je technicky pripraviť také podmienky na jeho prácu, aby pri nej nedošlo k jeho nadmernému opotrebovaniu. To znamená zohriatie prevádzkových náplní. V prvom rade oleja. Ten sa musí nie len zohriať, ale aj dostať pomocou čerpadla na všetky trecie plochy pomocou kanálikov a potrubí v motore. Studený olej je menej tekutý, ťažšie prúdi v kanálikoch, ihneď po naštartovaní nemá potrebnú tekutosť a tlak, aby dobre mazal všetky plochy. V nich ostáva po vypnutí motora len malé množstvo oleja, ktorý bráni nadmernému treniu a tým zodratiu mazaných plôch. Naštartovanie a ponechanie motora v základných otáčkach dovolí oleju dostať sa na všetky miesta so správnym prevádzkovým tlakom a ušetrí nám peniaze za opravu alebo výmenu motora predčasne. Samozrejme za predpokladu, že používame správny olej s ohľadom aj na klimatické podmienky a nie je olej stuhnutý viac, ako predpokladali konštruktéri motora.

V motore je aj chladiaca kvapalina. Aj tá má svoju rozťažnosť vplyvom tepla a je dobré nechať ju plynule zohriať v motorovom priestore, uzatvorenom pred chladičom termostatom, aby sme znížili nápor na gumové hadice a tesnenia.

S postupným zohrievaním chladiacej kvapaliny súvisí ďalší zabúdaný fakt. Rozťažnosť kovov, z ktorých je motor zostrojený. Ak po naštartovaní ihneď vyrazíte na cestu, v hlave valcov je vplyvom zvýšeného výkonu už prevádzková teplota palivovej zmesi, kým o pár centimetrov ďalej je blok motora zmrznutý na kosť. A každý kov je vplyvom teploty rozťahovaný. Keď necháme tento proces pár minút s čo najnižším rozdielom teplôt bežať s autom na mieste, vyhneme sa takým problémom, ako sú prasknutá hlava valcov alebo prerazené tesnenie hlavy. Často „nepochopiteľné“ poruchy ľudí, ktorí autám nerozumejú, zato sa považujú za osvietených ekologických vodičov, ktorí nemajú slúžiť autu, ale auto má slúžiť im.

S naštartovaným motorom a zaradeným neutrálom motor točí aj prevodovkou, v ktorej je tiež náplň oleja. Niekoľko minút pretáčania súkolí postupne zvýši tekutosť oleja aj jeho teplotu a nám sa ľahšie zaraďujú rýchlostné stupne. Menej spomaľujeme premávku na ceste, na ktorú vyrážame z parkoviska. Menej naštvaných vodičov za nami znamená menej predbiehajúcich, ktorí nemusia mať pochopenie pre naše ekologické zahrievanie motora jazdou.

A čo kúrenie?

Väčšina vozidiel má teplovodné kúrenie, ktoré využíva odpadné teplo motora na zohrievanie interiéru auta. Zohriata chladiaca zmes z vnútorného okruhu pred termostatom prúdi cez výmenník, cezeň je vháňaný vzduch, ktorý sa tým zohrieva a vstupuje do kabíny. Ak zapnete kúrenie a motor ešte nie je zohriaty na prevádzkovú teplotu, teda termostat ešte neotvoril prietok zmesi cez chladič, odoberáte teplo z motora na vykurovanie interiéru auta. Keďže ale teplota zmesi v chladiči je nízka, povedzme okolo 30-40 °C, tak aj vzduch je vo výmenníku zohrievaný na nízku teplotu a pri vstupe do vychladenej kabíny auta sa teplo ani neprejaví. Ak je auto vybavené prepínaním na cirkuláciu vnútorného vzduchu, nezohrieva sa chladný vzduch zvonka, ale už čiastočne zohriaty vzduch z kabíny a tá je vykúrená rýchlejšie. Stále však odoberáte teplo z málo zohriateho motora.

Tieto námietky však môžeme akceptovať len vtedy, ak máme na mysli cieľ vykúrenie interiéru.

Zapnuté kúrenie pri zohrievaní motora stojacieho auta môže však mať aj iný cieľ, ako čo najskôr vytvoriť príjemné prostredie pre vodiča. Najmä ak potrebujete očistiť auto od snehu alebo námrazy, je výhodné mať naštartovaný motor a súčasne zapnuté kúrenie s vnútornou cirkuláciou vzduchu, automaticky alebo ručne nasmerovaný prúd vzduchu na čelné sklo.

Motor sa postupne zahrieva, spolu s ním aj prevodovka a získava svoju ideálnu teplotu. Teplo z motora je súčasne po troche odoberané a využité na zohrievanie vzduchu, ktorý zohrieva čelné sklo automobilu. Kým očistíte strechu a bočné okná, zatiaľ sa pod ľadom na čelnom skle vytvorí tenká vrstvička vody a to nám umožní ľahšie odstrániť vrstvu ľadu z okna.

Očistenie ľadu a snehu dá čas motoru prejsť najstudenejšou fázou rozbehu, rozkrúti kolesá prevodovky, celý agregát získa mierne vyššiu teplotu, mazivá aj chladivá majú dobrú tekutosť a pri nízkych otáčkach a nízkej záťaži dokonale premažú celý stroj. Pár minút behu na voľnobeh spolu so zapnutým kúrením stačí na to, aby sme predĺžili výrazne životnosť automobilu a udržali jeho hodnotu pre ďalší predaj.

Cenou za to je pár kvapiek paliva. Spotreba moderných motorov na voľnobeh býva okolo 0,7 litra paliva na hodinu voľnobehu. Ekoteroristický argument o škodlivinách ľahko odvrátime jednak platnou nálepkou z STK a EK a tiež príslušnou euronormou, ktorú spĺňa naše auto, o katalyzátoroch benzínových motorov nehovoriac. Ekoteroristi sa zabudli v minulom storočí, mnohí vám budú ešte aj dnes rozprávať o olove vo výfukových splodinách. Ak nechcete vyrušovať susedov v paneláku hlukom, neparkujte pod oknami, ak každé ráno zavčasu jazdíte autom do práce. A každému, kto vám bude rozprávať, že máte motor auta zohrievať a okná na aute odmrazovať za jazdy, povedzte nech vám platí škody a opotrebenie motora.
 

 

Pridať komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.