Vianočný čas nás nabáda k rôznym zvykom. Pozrime sa preto do histórie, odkiaľ pochádza tradícia vianočného kapra a stromčeka. A pripomenieme si aj to, že na podobu Vianoc môže mať vplyv aj politika.

Kapra ochutnal mních

Pápež Libérius († 366) určuje v roku 354, že Vianoce, pripomenutie narodenia Ježiša Nazaretského, sa budú sláviť 25. decembra. Nikto totiž nevie, kedy presne Ježiš prišiel na svet. Nenájdeme to ani v biblických evanjeliách Jána a Marka. Medzi najstaršie zvyky patrí dodržiavanie pôstu a zdobenie domov čečinou. Pred Kristovým narodením boli na dedinách vidieť davy koledníkov. Jedia sa oplátky, hubové kuby a kaše predovšetkým z prosa alebo hrachu. Veľa ľudí sa však prežiera, o čom píše treba spisovateľ Ján z Holešova (1366-1436). Kapra prvýkrát ochutnal počas Vianoc v roku 1253 flámsky mních Viliam z Rubruku (asi 1220-1270), a síce pri hostine mongolského chána Möngkeho. Vtedy ešte nikto netušil, že sa ryba stane našim vianočným jedlom. Na štedrovečerných stoloch sa u nás po prvýkrát objavuje v 19. storočí. Predtým jedia Ľudia zvyčajne veľmi jednoduché jedlá typicky huby s krúpami, teda spomínaného známeho kubu, ďalej kapustnicu, ale tiež pučálku. Pod týmto zvláštnym názvom sa skrýva naklíčený a opražený hrach. Tiež je veľmi obvyklá muzika, kašovité jedlo pripravené zo sušeného ovocia.

Stromček zdobia prvý Nemci

V oblasti strojenia stromčeka boli prví Nemci. Tradícia vianočného stromu je pôvodom pohanská. Už misionár Svätý Bonifác (634-709) údajne podľa povesti zvalil dub, strom vyhradený bohu Thorovi. Pohanský boh sa kvôli tomu hneval, ale misionár mu za to ukázal, že je lepšie svätiť jedľu, pretože jej trojuholníkovitý tvar značí Najsvätejšiu trojicu. Tu sa prvýkrát objavuje strom ako symbol. V priebehu času pribudlo aj jeho zdobenie. Niektoré pramene uvádzajú, že to bol už protestantský kňaz Martin Luther (1483-1546), kto Kristovo narodenie symbolizoval v podobe ozdobeného stromu života. Správu o strojení stromčeka potom uvádza tiež Brémska kronika k dátumu 1570.

Zdobenie sa šíri ďalej

Zvyk strojenia stromčeka sa potom v 19. storočí začína šíriť aj do okolitých krajín. Dokonca sa na týchto stromčekoch objavujú aj lojové a parafínové sviečky. Tiež fúkané ozdoby majú svoj pôvod v Nemecku. V kraji okolo mestečka Lauscha sa objavujú už v 16. storočí. Tam existuje veľa tovární až do dnešných dní. Dokonca aj stopy komerčných predávaných betlehemov s Ježiškom môžeme vystopovať do Nemecka, kde sú k dostaniu už v roku 1860. Vzorom sa pre nich stávajú papierové reťaze pre ozdobu.

Šľachta a mešťania sa opičili

K nám dorazia ozdobené stromčeky už v 1. polovici 19. storočia. Zaznamenanú premiéru má vianočný symbol 22. decembra 1812 v pražskej domácnosti patriacej Janu Karlovi Liebichovi (1773-1816), ktorý je riaditeľom Nosticova divadla v Prahe. Dnes sa toto divadlo nazýva Stavovské. Hostia, ktorí ho vtedy navštívia, zízajú na ozdoby navešané na zelenom strome. A neskrývajú svoj obdiv. Samozrejme, že táto novinka vzbudila medzi ľuďmi obrovský ohlas. Šľachta a mešťania sa po ňom začali opičiť a vo svojich domácnostiach tiež stavali stromčeky. O ich veľkú propagáciu sa postaral napríklad aj Vojtěch Náprstek (1826-1894), známy presadzovateľ nových trendov.

Keď Vianoce ovplyvňuje politika

Možno to je neuveriteľné, ale Vianoce často podliehali aj rôznym politickým tlakom. Napríklad v roku 1659 je v Amerike v štáte Massachusetts slávenia Vianoc dokonca trestané. Tamojším puritánom sa okázalé vianočné hodovanie proste nepáčilo a teda ho zakázali. Podobná situácia nastáva v novodobých dejinách aj v ZSSR. Po roku 1918 sa vo vtedajšom Sovietskom zväze jeho predstavitelia snažili vykoreniť všetko, čo má niečo spoločné s bývalým cárskym režimom. Preto z kalendára miznú všetky sviatky, ktoré odkazujú na náboženstvo. Výnimkou nie sú ani Vianoce. Namiesto nich sa oslavuje hlavne Nový rok a darčeky a stromček priváža Dedo Mráz. Ide na saniach z Čukotky a doprovod mu robí Snehulienka.