web analytics

Advent: Štyri sviečky pre vianočné pohodu

Advent, ktorý tento rok začne 2. decembra, pochádza zo slova adventus, značiaceho príchod. Ide o čas prípravy na vianočné sviatky, ktorý už od 11. storočia trvá štyri týždne predchádzajúce štedrému dňu. Ak si chcete vyrobiť adventný svietnik, určite uvítate niečo málo informácií o tom, kedy a kde sa vôbec tieto tradície prvýkrát objavili.

Čas pôstu a modlitieb

Stal sa časom pôstu, kedy by ľudia mali vymeniť hŕbu jedla a pitia za chvíle pokojného premýšľania. Pretože sa v tomto období zatratili najrôznejšie zábavy vrátane tanca a spevu, sexu či hlučného pokrikovania, ľudia sa venovali rôznym obradom, aby si ukrátili dlhý zimný čas, kedy čoskoro prichádza tma. Držiavali sa 40 denné pôsty, kedy sa dobroty servírovali len v sobotu a nedeľu. Veriaci kresťania chodievali denne na roráty (spievaná ranná omša) a mali podľa svojich možností konať dobré skutky.

veniec

Rôzne dlhý čas

Symbolikou adventu sa stala tmavo fialová farba pôstu a pokánia, v poslednom týždni ju potom ľudia vymenili za ružovú znamenajúcu radosť. Tiež dĺžka adventného času sa v priebehu doby menila. Turonský cirkevný snem v roku 567 počíta advent od začiatku decembra, biskup Perpetua z Tours ale v roku 581 hovorí, že predvianočný čas začína už o svätom Martinovi, teda 11. novembra. Francúzske opátstvo Abbú zase od roka 1001 drží advent ako štvortýždňový. Dnes už máme jasno: začína štvrtú nedeľu pred Štedrým dňom a trvá od 22 do 28 dní, tento rok teda od 2. do 23. decembra. Každá z nedelí má svoje meno: 2. decembra oslávime železnú, 9. decembra bronzovú, 16. decembra striebornú a 23. decembra zlatú.

Slama odháňa zlých duchov

Napriek veľmi dlhej tradícii vychutnávania adventných chvíľ, zapaľovanie štyroch sviečok na venci je napodiv záležitosťou pomerne novodobou. Prvýkrát ju vraj v roku 1839 zapálil nemecký protestantský teológ Johann Hinrich Wichern (1808 – 1881), keď chcel potešiť opustené deti vo svojom domove pre siroty. Na zelenom jedľovom svietniku sa však vtedy nerozhorela iba jedna sviečka za týždeň, ale jedna voskovica každý deň, takže išlo skôr o predchodcu dnes veľmi obľúbeného adventného kalendára než o typický veniec. Kruh venca nás privádza na myšlienku jednoty a božej večnosti, vetvičky ihličnanov zase tvoria život. Kedysi sa objavovali aj slamené vence, tie mali predovšetkým za úlohu odohnať zlých duchov a vrátiť do domu pohodu a požehnanie.

christmas

Posledná patrí Ježiškovi

Tri sviečky na venci majú mať fialovú farbu, štvrtá v ružovej farbe, zapaľovaná na tretiu adventnú nedeľu, značí priateľstvo a radosť, nádej a očakávanie, že pôst už bude čoskoro u konca. Prvej fialovej sa hovorí „svieca prorokov“ a spodobňuje pamiatku tých, ktorí predpovedali príchod Ježiša Krista. Druhá pripomína lásku a nazýva sa betlehemská, pretože má spomenúť Kristovej jasličky. Poslednú štvrtú fialovú označujeme ako anjelskú a pri jej svetle cítime mier a pokoj. Doprostred sa často vkladá piata v bielej farbe, ktorá sa zapaľuje až na Štedrý deň a symbolizuje Ježiša Krista.

advent-veniec

Pestrofarebné svetielka

Prečo sa stretávame aj s inými farbami sviečok na venci? Americkí Luteráni si vybrali modrú farbu, podľa nich je symbolom pokánia a čakania. Západná Európa zasa prijala za svoju bielu ako svoju tradičnú slávnostnú farbu. Červené sviečky, ktoré sa hojne rozšírili aj u nás, si vybrali pre zmenu protestantské cirkvi, hlavne nemecká. Značí radosť, krv, srdce, bohatstvo a šťastie. Platí iný kraj, iný mrav. Katolíckej Írsko si potrpí na päť sviečok: tri fialové, ružovú a bielu. Protestantskí Nóri ale napodiv volia štyri fialové sviece, Švédsko tri fialové a jednu bielu. Ak máte čas a chuť, skúste si vyrobiť veniec sami. Stojí to za pokus a budete mať úplne originálnu dekoráciu, ktorú inde nemajú.

Pridať komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *