Každý štvrtok sú v Kauflande zľavy. Nesú so sebou aj jeden pravidelný jav: električky a autobusy MHD nabité seniormi s nákupnými taškami či vozíkmi. Kedykoľvek ich vidím, napadá ma otázka: Ako môžu s tým málom, čo dostávajú od štátu, vyjsť?

Jedlo druhým najväčším výdavkom

Skúste si žiť vo veľkom meste sami s tristoeurovou penziou. Ak zvládnete z päťdesiatky, ktorá vám po zaplatení bytu zostane, prežiť, máte u mňa medailu. Výskumy jasne hovoria, že jedlo je po bývaní pre seniorov druhým zväčším výdavkom v ich peňaženkách.

Odsúdení k najlacnejšiemu tovaru

Na nákupné zvyky najstaršej generácie sa u nás zabúda. Nie sú dostatočne zaujímavú marketingovú skupinou obyvateľov. Pritom aj oni majú právo vybrať si kvalitný tovar za rozumnú cenu. Väčšinou im ale nezostáva, než siahnuť po tých najlacnejších potravinách, vyrobených z nekvalitných surovín. Nič iné im ich ekonomická situácia nedovolí. Napriek tomu existujú výnimky.

Radšej len tri plátky

V mäsiarstvo som sa stretla so starou pani, ktorá keď prišla na rad, povedala jednoducho predavačke: „Prosila by som tri plátky prošuta,“ Predavačka prianie zákazníčky splnila. Bolo vidieť, že pani má síce hlbšie do vrecka, ale napriek tomu dá prednosť kvalite pred kvantitou a nenechá sa nachytať na dvadsať deka podivne vyzerajúcej hmoty, aj keď je u nej veľkými písmenami napísané „akcie a zľavy“.

Privátna značka pre starších

Ponúka sa otázka, prečo potravinové reťazce, ktoré majú v obľube privátne značky, doteraz neuviedli na trh nejakú pre seniorov. Veď ich počet z roka na rok rastie! V rade základných potravín (mliečne výrobky, syry, údeniny a pod) by sa takýto krok vyplatil. Náklady spojené s výrobou a uvedením značky na trh by sa iste čoskoro vrátili.

Dôraz predovšetkým na výživu a tradíciu

Značka by mala klásť dôraz na výživnú hodnotu výrobku (seniori jedia menej, takže by aj pri menšom množstve potraviny mali získať pre telo nevyhnutné látky) a tradičné zloženie (staršiu generáciu nenadchnú novinky, väčšinou vsádza na rokmi preverenú klasiku). To všetko za prijateľnú cenu. Ostatne, cenové rozdiely medzi najlacnejším šuntom a kvalitnejšími potravinami strednej triedy nebývajú obrovské, ale rozdiel v kvalite áno.

Vytvorte značku 60 +

Nazvime nápad treba 60 + alebo Pre seniorov. Takáto značka by mohla zahŕňať tradičné jogurty, mlieko, chlieb, syry, proste tovar, ktoré seniori najčastejšie nakupujú. Jej hlavnou prednosťou by bola stabilná nižšia cena a kvalita strednej triedy. Pritom by zohľadňovala aj špeciálnu výživu seniorov, napríklad syr s pridaným vápnikom ako prevencia rednutia kostí. Siahne nejaký výrobca po takejto myšlienke? Alebo sa budeme musieť stále hanbiť, že najstaršej generácii nezostáva než kupovať najlacnejšie tovar, ktorého kvalita je na takej úrovni, že je aj zadarmo drahý?