Geocaching je v súčasnej dobe známym pojmom a pravdepodobne každý vie alebo aspoň tuší, o čom je reč. Je to hra, koníček a pre niekoho aj spôsob života, pretože „keškám“ podriaďuje svoj voľný čas, plánuje podľa nich výlety a nezriedka hrajú dôležitú úlohu pri výbere dovolenky.

Hra vznikla v roku 2000 v USA. Veľmi rýchlo sa rozšírila do celého sveta a dnes sú cache takmer všade. V mestských centrách a parkoch, v blízkosti kultúrnych i prírodných pamiatok, v hlbokých lesoch i na neobývaných ostrovoch. Funguje to vlastne tak, že ak „káčer“ (ako si prívrženci geocachingu hovoria) objaví zaujímavé miesto, o ktoré sa chce podeliť, založí tu cache, počká na jej schválenie, zverejní jej súradnice na serveri a ďalší cieľ pre ostatných je na svete.

Pozor na „cestovného chrobáka“

Tento trend možno nezasväteným zjednodušene opísať ako hľadanie pokladu – najčastejšie krabičiek (tradičných kešiek). Najdôležitejší z obsahu takejto krabičky je logbook – malý notes, kam sa káčer podpíše. To je totiž dôkaz, že krabičku fyzicky objavil. U väčšiny kešiek je priložená aj „Kartička pre muklov“ – pre náhodných nálezcov, ktorí sa geocachingom nezaoberajú a skrýšu našli náhodou. Na tejto karte je stručné vysvetlenie, že sa jedná o hru, a prosba, nech ju „mukel“ vráti na svoje miesto.

Vo väčších škatuľkách môžu byť navyše rôzne drobnosti ako prívesky na kľúče, korálky, hračky z Kinder vajíčok apod. Pokiaľ si chce káčer nejakú tú maličkosť na pamiatku ponechať, vloží namiesto nej niečo iné.

Inak ale je tomu u putovných predmetov. Taký Travelbug (cestovný chrobák) je vojenská „psia známka“ s čiarovým kódom a manipulácia s ním má jasné pravidlá. Nálezca si ho môže ponechať maximálne 14 dní, potom ho musí umiestniť do inej cache. Travelbug takto cestuje po celom svete a jeho púť je možné sledovať na internete. Ďalšími cestovnými predmetmi sú napríklad Geocoin (špeciálne mince pre geocaching). Aj tie putujú z jednej škatuľky do druhej.

Prečo geocaching uchvátil toľko ľudí?

Túlanie po lese môže byť nuda. Nie však, ak máte vopred jasne daný cieľ (môžete si naplánovať aj dlhší okruh, počas ktorého hľadáte krabičiek viac). Dokonca aj deti sa radi odlepia od svojich počítačov a nadšene vyrazia s rodičmi na lov kešiek. Túto niekedy až adrenalínovú zábavu možno prevádzkovať úplne zadarmo. Jediné, čo je k nej potrebné, je mobilný telefón (je potrebné stiahnuť si niektorú z aplikácií, ktoré sú bezplatné, napr. C:geo) alebo GPS lokátor a ceruzka pre prípad, že v keške ​​chýba. Pretože nájsť krabičku a nemať sa čím podpísať do logbooku je k hnevu.

Ako začať?

Bolo už povedané, že na prevádzkovanie geocachingu je treba navigačné zariadenie. Väčšina geo nadšencov si vystačí s mobilným telefónom a niektorou z aplikácií. Než sa vydáte na svoju prvú cestu, vytvorte si konto na geocaching.com. Tu nájdete všetko potrebné vrátane mapy s umiestnenými keškami (každá má svoj vlastný kód), ich popis, HINT čiže nápovedu a informácie o náročnosti terénu. Nestane sa vám teda, že dorazíte na miesto a zistíte, že musíte liezť po stromoch alebo skákať do priepasti. Väčšina krabičiek je však pekne prístupná aj deťom. Tiež si na stránkach môžete prečítať o konkrétnej keške ​​skúsenosti ostatných. Mnohé z nich vám potom môžu na mieste pomôcť, aj keď o skrýši sa nepíše priamo. Podstatou totiž je, že si cache každý musí nájsť sám.

Geocaching je s nadsádzkou povedané zdravo návykový. Pokiaľ s ním raz začnete, priebežne si stanovujete stále vyššie ciele, čo sa počtu nálezov týka. Sprvu sa budete chcieť dostať nad stovku, potom nad tisíc atď. Táto mánia nie je vôbec na závadu, ak vezmete do úvahy, že zrazu trávite na čerstvom vzduchu oveľa viac času. Tak teda geocaching k zdraviu a veľa úlovkov!