Návrat k tradíciám sa stáva čoraz opakovanejším a obľúbenejším heslom. Nie vždy sa podarí. V niektorých prípadoch bohužiaľ došlo k takému pretrhaniu tradícií, že už vlastne nie je na čo nadväzovať. Ale každý pokus, aj ten neúspešný, je vítaný .

Stavte na tradície v jedle

Naše babičky napríklad využívali vo svojej kuchyni maximum sezónneho ovocia a zeleniny. Vedeli ich spracovávať na najrôznejšie spôsoby, aby sa pokrmy neopakovali. V súčasnosti vrcholí sezóna jabĺk. Na obľúbených farmárskych trhoch preto usporadúvajú jablčné dni. Okrem ponuky kvalitných jabĺk z domácich sadov sa nám snažia ukázať, že jablká nemusíme jesť len surové. Dá sa z nich pripraviť štrúdľa pre maškrtné jazýčky, dobrý kompót alebo pyré. Za renesanciou mnohých tradičných jedál u nás preto stojí z veľkej časti práve ponuka farmárskych trhov. Predstavujú nám klasické slovenské suroviny v novom svetle. Pravdou je že objavujeme veci už dávno objavené, veci, ktoré naše staré mamy veľmi dobre poznali. Ruku na srdce, o čo je lepšie variť českú klasiku z domácich surovín ako márne zháňať ťažko dostupné suroviny na nejaký exotický pokrm? Sotva budú mať rovnakú chuť grilované krevety pripravené doma ako tie, ktoré sme si dali v španielskej reštaurácii na pláži. Svoje robí atmosféra miesta a predovšetkým skutočnosť, že krevety k nám putovali niekoľko tisíc kilometrov mrazené a teda jednoducho nemôžu byť rovnako dobré ako čerstvo vylovené. Teda stavte na tradičné jedlá pripravené s láskou.

Remeslá sa nestratia

Ďalšou otázkou sú typické staré remeslá. Na mnohé z nich sa už zabudlo, niekde sa ešte nájde rodina, kde sa remeslo dedí z otca na syna, inde sa objaví pár nadšencov, ktorých nejaký výrobok zaujme, a podľa starých návodov sa chcú remeslu naučiť a svoj ​​zámer dotiahnu do konca. Vďaka nim potom na trhoch stretávame šikovného umelecké kováča, ženy, ktoré si samé uplietli pekný košík alebo uháčkovali ozdobnou dečku. Ich zásluhou staré zručnosti nezmiznú.
Našťastie existujú aj rôzne formy podpory týchto remesiel. Remeselníci sa združujú, vytvárajú akési moderné obdoby dávnych cechov, avšak bez ich niekdajších právomocí, skôr len ako klub spriatelených ľudí, ktorí sa radi stretávajú a vymieňajú si skúsenosti. Máme tak napríklad cech čalúnnikov a dekoratérov, cech kachliarov alebo drotárov.
Od roku 2001 v Českej republike udeľuje minister kultúry vybraným ľudovým tvorcom titul Nositeľ tradície ľudových remesiel. Nemôžeme povedať, že by to nejako výrazne zbrzdilo ich vymieranie, ale trochu publicity a tým aj záujmu verejnosti a potenciálnych zákazníkov také počiny prinesú. Rôzne propagačné akcie, kde si široká verejnosť môže všeličo sama vyskúšať a vyrobiť, potom prilákajú k starým zručnostiam trebárs aj mladých ľudí. Preto podporujte tradície, nech ich neodvanie čas!

.